Juraj sa snaží udržať nažive drotársku tradíciu. Jeho diela by ste našli po celom svete
Klaudia Fiolová
Klaudia Fiolová

Juraj sa snaží udržať nažive drotársku tradíciu. Jeho diela by ste našli po celom svete

Drotárstvo je v jeho rodine dedičné. Už jeho prapastarí rodičia sa venovali tomuto remeslo a vyvinuli unikátnu techniku spracovania drôtu.

Juraj otvoril prvé živé drotárske múzeum na Slovensku — Foto: Archív: Juraj Šerík

BRATISLAVA 13. januára - Umelecký drotár Juraj Šerík je známy tým, že sa túto rodinnú tradíciu snaží zachovať už dlhé roky. Drotárstvo je jeho životným poslaním a jeho diela sa nachádzajú po celom svete.

Je drotárstvo vaše hobby, alebo povolanie, ktorému sa venujete naplno?

Práci s drôtom sa venujem intenzívne od roku 2002, keď som si založil chránené pracovisko, ale taktiež je to môj koníček.

Je to u vás v rodine dedičné?

V roku 1863 sa v Dlhom Poli pri Žiline mojim praprastarým rodičom narodil prvorodený a jediný syn, ktorý pokračoval v šľapajách svojho otca Jána. Už ako chlapca ho zobral na drotárku do Poľska, a vtedy ešte nik netušil, že čoskoro sa stane kráľom drôtu. Môj pradedko Jozef Holánik Bakeľ vynikal zručnosťou, trpezlivosťou a v kombinácii s vrodeným krasocitom si čoskoro získal uznanie doma, ale hlavne v zahraničí. Povýšil dovtedy to obyčajné vandrovné remeslo až na umenie. Vyvinul unikátnu techniku spracovania drôtu a jeho vázy, košíky či šperkovnice doslova vyrážali dych svojím nevšedným vzhľadom s precíznym prevedením, jemnosťou s filigryánskym grífom pripomínajúci čipku.

Okrem mnohých diplomov a medailí získal v roku 1911 na svetovej výstave v Ríme najvyššie ocenenie Gran Premio. Nástupcom po ňom sa stal môj dedko Jakub Šerík Fujak a už ako mladého chlapca ma zasvätil do tajov drotárčiny, i keď vtedy som nemal ani potuchu, že raz v budúcnosti sa to stane mojím chlebíčkom.

— Foto: Archív: Juraj Šerík
— Foto: Archív: Juraj Šerík
— Foto: Archív: Juraj Šerík
— Foto: Archív: Juraj Šerík
— Foto: Archív: Juraj Šerík
— Foto: Archív: Juraj Šerík

Má vaša práca nejaké posolstvo pre budúcu generáciu?

Verím, že áno. Drotárstvo sa stalo mojím životným poslaním.

Aké diela vyrábate?

Materiálovo, technologicky ale i tvarovo priamo nadväzujem na rodinnú tradíciu. Veľa si dedko vzal so sebou do hrobu, ale to, čo som ako chlapec zachytil, sa teraz neustále snažím oživovať. Vyrábam vázy, misy, šperkovnice, ale snažím sa aj o svoju vlastnú tvorbu zo zachovaním prvkov, ktoré sú typické pre Holánikovsko-Šeríkovský rod. Vyrábam drôtené ruže, zvončeky, rôzne suveníry, ale aj prstene a náramky. Tie potom dávam galvanicky striebriť, zlátiť, ródiovať či cínovať, aby vydržali ďaľšie dlhé roky presne tak, ako to robil už pradedko a potom aj dedko.

Na ktoré vaše dielo ste najviac hrdý?

Každý jeden výrobok má pre mňa veľkú cenu, lebo je len jeden a je v ňom ukrytý kus môjho života. Najväčšiu cenu však pre mňa majú diela, na ktorých drôtovaní sa pod mojím vedením podieľalo veľa ľudí z domova i zo zahraničia. Vďaka čomu sme spoznali obrovské množstvo dobrých ľudí.

Srdce pre Čadcu 2011 - daroval som ho mestu Čadca a je vystavené v mestskej galérii.

Srdce pre Slovensko 2012-2013 – je nainštalované v našom rodinnom múzeu. Na diele sa podieľali ľudia zo Slovenska a z 18 krajín zo 4 kontinentov.

Jedno srdce – jeden svet Expo Miláno 2015 – tvorili ho ľudia z celého sveta priamo pred slovenským pavilónom.

Srdce pre Paríž 2016 – odovzdal som ho na ambasáde v Paríži do rúk nášho veľvyslanca Mareka Eštoka pri príležitosti prezentácie Kysúc a výstavy, ktorú som mal v Paríži.

Kde všade môžeme vidieť vaše diela?

Sú rozbehané vari po celom svete, hoci neraz sú to len malé suveníry, ktoré si u nás zakúpili počas jarmokov. Ale moje diela sa nachádzajú aj v Slovenskom národnom múzeu v Martine, v Považskom múzeu, v Kysuckom múzeu, v galérií mesta Čadca, a  v rôznych informačných a turistických centrách.

— Foto: Archív: Juraj Šerík
— Foto: Archív: Juraj Šerík
— Foto: Archív: Juraj Šerík
— Foto: Archív: Juraj Šerík
— Foto: Archív: Juraj Šerík
— Foto: Archív: Juraj Šerík

Aké bolo najťažšie zadanie, ktoré ste kedy dostali?

Venujem sa technike, ktorú som zdedil, teda snažím sa vyrábať predmety ako dedko či pradedko a neustále sa zdokonaľovať. Ak ma oslovi niekto s iným zadaním, rád ho posuniem mojim kamarátom drotárom, ktorí pracujú s danou technikou výpletu, ktorú požadujú.

Líši sa dnešné drotárstvo (čo robíte aj vy) od toho, aké bolo v minulosti?

Myslím, že áno. V dnešnej dobe sa drotárstvo uberá skôr už do dizajnu, šperkárstva a 3D výtvorov, čo je veľmi dobré, lebo tak sa to opäť posúva dopredu. Starými a pôvodnými technikami pracuje už veľmi málo drotárov, pretože v minulosti išlo skôr o úžitkové predmety, ktoré slúžili napr. v domácnosti.

Zriadili ste prvé živé drotárske múzeum. Ako to tam vyzerá?

V roku 2008 som nadobudol silné vnútorné presvedčenie obnoviť zašlú slávu v našej rodine, zachrániť rodný dom zapísaný od roku 2000 do zoznamu kultúrnych pamiatok SR po starých a prastarých rodičov a na ich počesť tu zriadiť múzeum. Dom bol v zlom technickom stave, lebo po smrti starých rodičov sa tu nebývalo takmer 20 rokov, hospodárska budova bola úplne v troskách.

Po takmer desiatich rokoch som ho slávnostne otvoril pri príležitosti 155. výročia narodenia pradedka Holánika. Je prvým živým drotárskym múzeom na Slovensku tohto typu, pretože sa nachádza v pôvodnom prostredí, kde žili a tvorili svetoznámi drotári, a v súčasnosti tu pôsobím ako ich priamy potomok. Snažíme sa návštevníkom predstaviť históriu našej rodiny, ukážky drôtovania, a v rámci tvorivých dielní si môžu v prípade záujmu aj niečo udrôtovať. Interiér sme sa snažili vybaviť, ako som si ho zapamätal z detstva, a čo sa nám podarilo uchovať.

Už ste čítali?

Slovák z Taiwanu o tom, ako si krajina poradila s vírusom: Ak…

Cestovateľ a fotograf Aleš Tvrdý opísal, ako sa s vírusom…

Muž, ktorý porazil koronavírus: Zachovajte pokoj. Závažné na…

Muž, ktorému ako prvému v Nemecku potvrdili nákazu koronavírusom,…

Slovenka žijúca v Singapure nakrútila video, ako krajina bojuje…

Ingrid vo videu uviedla 8 konkrétnych príkladov, ako štát bojuje…

Uznávaný český neurológ: Deti do 3 rokov by sa vôbec nemali…

Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na Facebooku, nevedia…

Šéfka Profesie: Ľudia po 50-tke sa nedostanú ani na pohovor.…

Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bola Ivana Molnárová,…

Strávili sme noc v iglu pre bezdomovcov: Jeho výrobcov sa pýtali,…

Hoci sú Vianoce za dverami a väčšina z nás sa teší,…

Zázraky sa dejú! Malému Natymu ste vyzbierali viac peňazí, ako…

Neopísateľná radosť. Ani samotní rodičia spočiatku neverili, že…

SÚRNE: Chlapček má 3 nádory na mieche. Potrebuje operáciu v…

Keď mal Nathanael sedem rokov, zistilo sa, že má v hlavičke nádor. Pomohli…