Jediný Slovák na Titanicu bol Seredčan Michel Navratil. Príbeh jeho dvoch synov, ktorých zachránil z potápajúcej sa lode, dojal celý svet

SEREĎ 11. januára - Ešte v roku 2015 sa v Bratislave konala impozantná svetová výstava Titanic z produkcie spoločnosti RMS Titanic, ktorá má aj výlučné právo na získavanie predmetov z potopenej lode. Medzi exponátmi sa nachádzali stovky originálnych artefaktov vylovených zo slávneho vraku na dne oceánu, ako napríklad časti vybavenia lode, kusy nábytku, porcelán a osobné predmety cestujúcich. Návštevníci tu mohli spoznať osudy jednotlivých cestujúcich legendárnej lode, medzi ktorými nechýbal ani príbeh jediného Slováka na palube Titanicu.

Slovák na palube Titanicu

Jediný potvrdený Slovák z Titanicu Michel (Michal) Navratil sa narodil 13. augusta 1880 v Seredi. Jeho otec bol tesár a v čase, keď sa oženil s Magdálenou Kopeckou, bol vojakom. Nakoľko v tej dobe bolo v Seredi na Váhu niekoľko desiatok vodných mlynov, mnohí Navrátilovci sa tu živili aj ako mlynári.

Michal sa vyučil za krajčíra a ako mnoho Slovákov aj on odišiel v roku 1902 za prácou do zahraničia, konkrétne do francúzskeho stredomorského mesta Nice. Vo Francúzsku sa talentovanému krajčírovi darilo. Na jednej z hlavných ulíc Nice si otvoril vlastnú krajčírsku dielňu a navštevovala ho bohatá klientela.

Spoznal tam peknú Talianku z Janova Marcelle Carettovú, s ktorou sa v roku 1907 oženil. Marcelle mala v tom čase len sedemnásť rokov. Keďže nemali rodné listy, museli sa vziať v Londýne. Starší syn Michel Marcel, prezývaný Lolo, sa narodil v roku 1908 a mladší Edmonnd Roger, Momon, o dva roky neskôr.

V roku 1912 začal mať Michelov podnik problémy a príťažlivú Marcelle, ktorá sa chcela stať slávnou speváčkou, obletovalo mnoho mužov. Po odhalení jej milostnej aféry s istým markízom, ktorý bol rodinným priateľom a krstným otcom mladšieho syna, požiadal Michel vychovaný v tradičnej slovenskej katolíckej rodine o rozvod. Súd však deti pridelil matke a on mohol svojich synov vídať len v nedeľu, čo niesol veľmi ťažko. Rozhodol sa preto pre riskantný plán.

Michel Navratil na úteku za novým životom

Počas veľkonočného víkendu roku 1912 išli chlapci za svojím otcom. Keď však Marcelle pre nich prišla, nenašla ani Michela, ani chlapcov. Michel si požičal pas od svojho priateľa Louisa Hoffmana a rozhodol sa vziať synov do Ameriky.

Po zastavení v Monte Carle cestoval s deťmi do Londýna, kde bývali v hoteli Charing Cross. Kúpil si lístky do druhej triedy za 26 libier (lístok č. 2330080, kabína F-4) a nalodil sa na Titanic v Southamptone a nie vo francúzskom Cherbourgu, aby ich náhodou nechytili. Chlapcom nakázal používať prezývky Lolo a Momon a on sám vystupoval ako Louis Hoffman.

Spolucestujúcim na palube tvrdil, že pani Hoffmanová zomrela a chlapcov nespúšťal z dohľadu. Keď si chcel občas zahrať karty, nechával s nimi Berthu Lehmann, švajčiarske dievča, ktoré vedelo po francúzsky. Počas plavby napísal list svojej matke do Maďarska s prosbou, aby sa opýtala jeho sestry a jej manžela, či by sa mohli postarať o chlapcov. Možno si chcel vytvoriť záložný plán, ak by nemohli zostať v Amerike.

Záchrana synov

V čase, keď Titanic narazil na ľadovec, hral Michel karty vo fajčiarskom salóniku. Hneď utekal do kajuty ratovať spiacich synov. Spolu s ďalším cestujúcim deti teplo obliekli a vybehli s nimi na palubu.

„Dlho tam premýšľal a váhal, či má synov naozaj pustiť na čln, pretože bolo známe, že Titanic sa nemôže potopiť a takmer nikto z cestujúcich zo začiatku neveril, že sa skutočne potápa,“ Ondřej Vrkoč, odborník na Titanic z Českej republiky.

Hoci Navratilovci cestovali v druhej triede, podarilo sa im dostať až k poslednému záchrannému člnu D, pri ktorom druhý dôstojník Charles Lightoller s členmi posádky riadil evakuáciu žien a detí. Michel podal synov skupinke ľudí v člne, sám sa doňho nehrnul. Mladšieho syna musel dokonca zhodiť zhruba z trojmetrovej výšky, nakoľko čln už začali spúšťať. O deti sa v záchrannom člne starala Margaret Haysová.

„Teplo ma obliekli a vzali ma do rúk. Keď nad tým teraz rozmýšľam, som veľmi dojatý. Vedeli, že zahynú,“ opísal ten osudný večer starší syn Michel Marcel, Lolo.

Michelov starší syn Lolo si spomenul aj na otcove posledné slová: „Keď príde tvoja mama, a ona určite príde, povedz jej, že som ju ľúbil a stále ľúbim. Povedz jej, že som očakával, že za nami príde a že budeme spolu žiť šťastne v Novom svete.“

Michel Navratil zahynul pri potopení lode Titanic, ale svojich synov zachránil. Jeho telo bolo vytiahnuté ako pätnáste v poradí s nabitým revolverom vo vrecku. Keďže Michel mal na svojom lístku uvedené židovské priezvisko Hoffman, 15. mája 1912 bol pochovaný na cintoríne Baron de Hirsch v Halifaxe v Novom Škótsku v Kanade, na mieste určenom pre židovské obete Titanicu.

„Siroty“ Michela Navratila

Chlapcov zachránila posádka lode Carpathia. Nakoľko boli vo veľkom šoku, prezradili len svoje prezývky Lolo a Momon. V New Yorku sa o nich pod záštitou spoločnosti Children’s Aid starala Margaret Haysová, ktorá sa ich ujala aj v záchrannom člne.

„Viac sa s posádkou nerozprávali. Boli skutočne vydesení. Keď dorazili do New Yorku, už na nich čakali novinári, urobili pár fotiek. Jedna z nich, na ktorej malý Lolo drží loďku, obletela celý svet,“ ozrejmil Ondřej Vrkoč. 

Marcelle Carettová v Nice nemala o manželovi ani o synoch dva týždne žiadne správy a bola zúfalá. Týždeň po katastrofe, 21. apríla 1912, našla v denníku Le Figaro článok o „sirotách z hlbočiny“ a na fotografiách spoznala svojich synov. Na lodi spoločnosti White Star Line odplávala do Ameriky, kde sa 16. mája 1912 opäť zvítala so svojimi deťmi. Toto stretnutie bolo veľkou mediálnou udalosťou, o ktorej písali všetky najpopulárnejšie denníky tých čias.

Lolo a Momon

Michel Marcel Navratil – Lolo sa v roku 1933 oženil so spolužiačkou z univerzity. Pokračoval v doktorandskom štúdiu a stal sa profesorom psychológie. Do USA sa prvýkrát vrátil v roku 1987 pri príležitosti 75. výročia potopenia Titanicu. Nezabudol však ani na rodisko svojho otca. Sereď navštívil v roku 1960 a potom v roku 1990. Hrob svojho otca v Halifaxe navštívil prvýkrát 27. augusta 1996. Posledný žijúci muž z Titanicu žil v Montpellieri neďaleko Nice vo Francúzsku a zomrel 30. januára 2001 vo veku 92 rokov.

Edmond Roger Navratil – Momon sa stal dekoratérom interiérov, architektom a staviteľom. Oženil sa vo Francúzsku a väčšiu časť života prežil v obci Ville Neueve-Sur-Lote. Počas druhej svetovej vojny bojoval vo francúzskej armáde. Chytili ho však a stal sa vojnovým zajatcom. Z tábora, v ktorom ho väznili, sa mu síce podarilo ujsť, ale prežitá katastrofa, ako aj boj a zajatie ho poznačili. Jeho zdravie ostalo podlomené a zomrel 7. júla 1953 vo veku 43 rokov. Je pochovaný v Cimetiere De L Égalité v Lourdes.

Ostatní „Navrátilovci“

Michel Marcel Navratil o svojich zážitkoch na Titanicu mlčal takmer celý život. Po prvýkrát o nich prehovoril až v roku 1985, keď bol objavený vrak lode. Na základe jeho spomienok napísala jeho dcéra Elizabeth Navratil knihu Deti Titanicu. Pri pátraní po stopách svojho deda Michela Navratila sa dostala aj do jeho rodiska, do Serede. Prvýkrát tu bola ešte s otcom v 60. rokoch. Cestovali sem naslepo, nepoznali žiadneho slovenského príbuzného. Elizabeth tu potom bola naposledy v roku 2002, keď v Seredi krstila svoju knihu.

S Michelom Navratilom je spojená aj rodina psychologičky Magdalény Papánkovej. Michel bol bratranec jej dedka Ján Svrčeka. Pani Papánková si myslí, že Michel smeroval za jej dedkom do Chicaga.

„V Chicagu vtedy žila silná sereďská komunita, vrátne môjho dedka Jána Svrčeka. S Michalom boli bratranci a ja si myslím, že išiel za ním, aj keď dôkazo o tom nemám,“ tvrdí Papánková.

Zdroj: Seredsity.sk