Krásna Nastenka či zákerná Marfuša. Ako vyzerajú dnes?

BRATISLAVA 25. decembra - Mrázik jednoducho nemôže počas Vianoc chýbať. Krásna a nežná Nastenka, jej odporná nevlastná sestra Marfuša a samoľúby Ivan aj tento rok zavítajú do slovenských obývačiek. Ubehlo niekoľko rokov a život hercov stvárňujúcich legendárne postavy sa posunul. Každý z nich sa vybral svojou cestou. Dnes sú, žiaľ, medzi nami len ženské herečky. Herec Eduard Izotov tento svet už navždy opustil.

Láskavá Nastenka

Natalja Sedychová sa narodila 10. júla 1948. Navštevovala baletnú školu pri Veľkom divadle. Keď si ju vybrali do úlohy Nastenky v Mrázikovi, mala iba 14 rokov. Vo filme zažila aj svoj premiérový prvý bozk, a to práve od svojho milého Ivana. Po hlavnej úlohe v Mrázikovi natočila ešte niekoľko filmov. Neskôr však s týmto povolaním chcela skončiť a jej túžbou bolo venovať sa iba baletu. Prišla však láska a ona sa rozhodla pre rodinu. Po čase sa vrátila k divadelnému hraniu a v 90. rokoch aj do filmu. Dnes má Natalja 71 rokov.

Zákerná Marfuša

Inna Michajlovna Čurikovová sa narodila v Moskve 5. októbra 1943. Dnes 76-ročná dáma začínala ako komediálna herečka. Už od detstva milovala a inklinovala k divadlu. Podarilo sa jej dostať do Ščepkinovho divadelného učilišťa, kde v roku 1965 ukončila herecké štúdium. Jej prvá veľká filmová úloha bola práve nezabudnuteľná a populárna Marfuša v rozprávke Mrázik z roku 1964. Okrem toho žala obrovské úspechy v divadle. Inna bola v určitom čase jedinou ruskou herečkou, ktorá zvládla zahrať nielen komické, ale aj tragické úlohy. Za svoj talent a výborné herecké schopnosti získala niekoľko ocenení.

Krásavec Ivan

Eduar Izotov sa narodil 11. novembra 1936 v Suražskom rajóne Vitebskej oblasti v Bielorusku. Od roku 1954 študoval Filmovú univerzitu v Moskve. Počas štúdia sa zoznámil a následne oženil so svojou spolužiačkou Inge Budkevičovou. Narodila sa im spoločná dcéra Veronika. Manželia sa krátko pred oslavou striebornej svadby rozišli.

Svoj filmový debut prežil v roku 1959. Zahral si vtedy hlavnú úlohu v melodráme Tiché stepy. V nasledujúcich rokoch natočil niekoľko ďalších filmov. Zlomovým momentom v jeho kariére však bola úloha Ivana vo filmovej rozprávke Mrázik. Veď, kto by dnes nepoznal slová piesne pyšného Ivana. „Keď sa vidím v zrkadle, som so sebou spokojný. Nevyzerám veru zle, u žien vyhrám bez vojny.“ Krásny uhladený blonďák sa počas svojej cesty naučil naozaj veľmi veľa a našiel svoju lásku.

Izotov prežil vo svojom živote mnoho trápení a skúšok. Tri roky vo väzení mu podlomili psychiku aj zdravie. Po prepustení ho dostihla mozgová mŕtvica. Nedokázal sa po nej zaradiť do bežného života a prišla ďalšia rana. Ďalších päť mŕtvic. Zostal na vozíku a neskôr ho neobišla ani duševná choroba. Hercov stav bol natoľko vážny, že ho museli hospitalizovať na psychiatrii. Upadol do apatie. Zomrel 8. marca 2003.