Pamätáte si? Zadováženie kapra bolo v minulosti ozajstným dobrodružstvom

BRATISLAVA 22. decembra - Kapor a Vianoce. Nastala časť roka, ktorú si množstvo z vás nedokáže bez tejto sladkovodnej ryby ani len predstaviť. No prečo je súčasťou našich Vianoc a ako ho ľudia získavali v minulosti? Dozviete sa, že to nebolo také jednoduché ako dnes.

Kapor už v stredoveku

Katolícke kresťanstvo má v Európe mocné zastúpenie a prvé doložené historické poznámky o jedení kaprov pochádzajú spred stoviek rokov, presnejšie z 13. storočia, kedy hlava cirkvi, pápež vyhlásil, že ryba nie je mäso. To znamenalo, že sa jej netýkal pôst, ktorý by duchovne poriadni kresťania mali čestne a plnohodnotne dodržiavať. Kapor predstavoval koniec adventného obdobia, a teda aj pôstu.

Niet sa prečo čudovať, že krajinami, ktoré na Vianoce pravidelne jedia kaprov, sú Slovensko, Česko a Poľsko, no aj v susednom Rakúsku či Nemecku by ste našli zopár rodín, ktoré dodržiavajú túto tradíciu.

Tá ďalej hovorí, že kapor musí najprv plávať niekoľko dní vo vani, a to preto, aby z neho vyprchali všetky nečistoty a bol očistený od riečneho bahna.

Zadováženie si kapra v minulosti

Kapry predávali obchodníci v časoch socializmu už niekoľko dní pred Štedrým dňom. Nebolo to však len tak. Tieto sladkovodné ryby bolo treba najskôr vyloviť zo zamrznutých sádok. Bolo nutné vysekať ľad a urobiť záťah sieťou, pričom rybári stáli po pás v ľadovej vode. Chlapi si natiahli nohavice, nahodili gumáky a šli na rybníky. Voda bola ľadová a ruky oziabali aj tých najväčších otužilcov, ryby však proti presile nemali šancu, a tak skončili v sieťach rybárov.

Vo veľkých kadiach sa potom prepravili po celej krajine. Dostupné boli nielen v stálych prevádzkach, ale aj na trhoviskách. Aby sa bez dlhého čakania dostali ku konzumentom, rozšírili po mestách pouličný predaj. Nedočkavým zákazníkom úlovky najskôr navážili, zabalili do novinového papiera a potom si ich vo svojich sieťovkách odnášali domov do vane či rovno pod kladivo.

Západoslovenský kraj však vo veľkom zásobovalo Štátne rybárstvo v Stupave, ktoré obhospodarovalo 1350 hektárov rybníkov a viacúčelových nádrží. Stupavčania v roku 1963 vyexpedovali 12 000 vianočných kaprov. V zime roku 1965 dostalo hlavné mesto až 137 ton kaprov, čo bolo o 18 % viac ako rok predtým a väčšinou išlo o 1. akostnú triedu. Priemerná váha kusu bola 1,5 kg. Podľa plánu mali v roku 1985 vyloviť a na trh dodať 814 ton tržných rýb.

Až 85 % všetkých výlovkov však tvoril kapor, ktorý v časoch socializmu spôsoboval naozaj veľkú nákupnú horúčku. V menšom zastúpení sa však v sieťach nachádzali aj bylinožravé tolstolobiky a amury, z dravcov šťuky a sumce i ďalšie druhy rýb. Výnimkou však nebol ani karas, belica, ostriež a lieň.