IFP: Úspešnosť deti určuje rodinné zázemie a príjem domácnosti

Bratislava 15. decembra (TASR) - Rodinné zázemie pomerne výrazne ovplyvňuje úspešnosť deviatakov v testovaní z matematiky. Zanedbateľný nie je ani príjem domácností. Čím viac peňazí majú rodičia a čím majú vyššie vzdelanie, tým sú ich deti úspešnejšie. Aj to vyplýva z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR, ktorý sa hlbšie pozrel na nedávne výsledky testovania žiakov T9. TASR o tom informoval tlačový odbor rezortu financií.

Tak ako vyššie vzdelanie a príjem rodičov výsledky detí ovplyvňujú pozitívne, platí to aj opačne. Deti zo znevýhodneného prostredia sú na tom s výsledkami horšie. Žiaci bez ohľadu na typ znevýhodnenia dosiahli v teste 34-percentnú priemernú úspešnosť, zatiaľ čo ostatní žiaci dosiahli v priemere 59 percent. Najhoršie výsledky však dosiahli deti s dvojitým znevýhodnením. Teda ich rodiny sú odkázané na pomoc v hmotnej núdzi a zároveň patria k marginalizovanej rómskej komunite. Ich úspešnosť je približne 23 percent.

„Naša analýza sa zamerala na kvantifikáciu zaostávania znevýhodnených žiakov a veličín, pri ktorých sa priemerná úspešnosť mení. Takisto sme chceli zistiť, do akej miery sú rozdiely medzi školami v dôsledku rozdielneho rodinného zázemia žiakov, ktorí ich navštevujú," povedal Juraj Cenker z Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií SR. Z analýzy vyplýva, že deviataci z chudobných rómskych rodín najviac zaostávajú za svojimi rovesníkmi vo väčších školách. Pomerne výrazný vplyv na výsledky má aj počet detí v triede. S rastúcim počtom žiakov má priemerná úspešnosť tendenciu mierne sa zvyšovať, to však neplatí pre skupinu žiakov s dvojitým znevýhodnením.

Priemerná úspešnosť deviatakov klesá aj s rastúcim podielom sociálne znevýhodnených spolužiakov. Žiaci v zmiešaných školách dosahujú nižšiu priemernú úspešnosť s rastúcim podielom znevýhodnených žiakov na škole. Najväčší prepad v očakávanej úspešnosti pre všetkých žiakov nastáva, keď podiel žiakov so znevýhodnením na škole prekročí hranicu 20 percent.

„​Naším odporúčaním je v prvom rade lepšia identifikácia sociálneho znevýhodnenia vo vzdelávaní. Napríklad analýza preukázala, že okrem detí z rodín s dvojitým znevýhodnením aj deti z neúplných rodín dosahujú nižšie výsledky. Náš súčasný systém podpory pre vzdelávanie sociálne znevýhodnených detí však s týmito charakteristikami nepočíta," zdôraznil Cenker.