Štefan je najdlhšie slúžiacim Mikulášom na Slovensku. Nemusí si lepiť bradu ani nosiť parochňu
Dominika Pacigová
Dominika Pacigová

Štefan je najdlhšie slúžiacim Mikulášom na Slovensku. Nemusí si lepiť bradu ani nosiť parochňu

Už štyridsaťpäť rokov sa deťom prihovára ako Mikuláš. Bradu si však lepiť nemusí.

Na snímke je Štefan Gerža — Foto: Facebook / archív Štefana Geržu / Mestské televízne štúdio RVTV Rožňava

ROŽŇAVA - Štefan Gerža slúžil prvýkrát ako Mikuláš v roku 1974. Spočiatku nosil parochňu a lepil si bradu, no v dnešných dňoch si už pestuje vlastnú. Do kostýmu sa prezlieka už štyridsaťpäť rokov, počas ktorých zažil nespočetne veľa úsmevných i milých situácií. Každý rok ho potešia deti, ktorým žiaria očká a sú v očakávaní, čo od uja Mikuláša dostanú. V roku 2017 dokonca získal certifikát a stal sa najdlhšie slúžiacim Mikulášom na Slovensku. 

„Deti sú aj v dnešných dňoch úžasné a úprimné. Myslím si, že vôbec netúžia po veľkých darčekoch. Naopak, sú rady, keď vidia, ako prichádza Mikuláš spolu so sprievodom do materskej školy,“ hovorí pre Dobré noviny Štefan Gerža.

V roku 2017 ste sa stali služobne najstarším Mikulášom na Slovensku. Prekvapilo vás to? 

Predpokladal som, že slúžim už niekoľko desaťročí, no netušil som, že je to tak vysoké číslo. Dostal som akoby uznanie, že práca Mikuláša má svoje opodstatnenie a presvedčil som sa, že túto rozprávkovú bytosť nesledujú len deti, ale aj dospelí. 

Slúžite už 45 rokov. Ako vznikla táto tradícia? 

Vtedajší Dom pionierov a mládeže organizoval podobné akcie. Keďže potrebovali zaskočiť jedného pracovníka, oslovili ma. Ponuku som, samozrejme, neodmietol. 

Čo vás na tomto „povolaní“ najviac baví?

Mám neskutočne rád deti a robím to najmä pre dobrý pocit. Keď prídem do škôlky a vidím ich žiariace očká, teda detičky, ktoré sú v očakávaní, som šťastný. Deti sú ochotné odrecitovať alebo odspievať všetko, čo sa naučili len preto, aby sa mohli stretnúť, odfotiť či dotknúť sa tejto rozprávkovej bytosti. 

Deti sú častokrát nevyspytateľné a chcú sa presvedčiť, či je Mikuláš skutočný. Zvyknú vás ťahať aj za bradu? 

Deti rady skúšajú. Po programe, ktorý si spolu s pani učiteľkami pre Mikuláša pripravia, prichádza fotografovanie. Keď si sadnú do Mikulášovho lona, nedá im nepotiahnuť si bradu, či je naozaj skutočná. 

Máte vlastnú bradu alebo si ju lepíte? 

Kedysi som si lepil bradu aj fúzy a nosil som taktiež parochňu. Keď mi pred pár rokmi narástla brada, musel som si ju dofarbovať, pretože nebola biela, ale hnedá. V tomto veku to už však nie je potrebné. Približne od júna si ju neupravujem ani nestrihám, aby do decembra nabrala správny tvar. 

Foto: Facebook / Gemerské osvetové stredisko

Keď si ju deti vyskúšajú a presvedčia sa, že nie je nalepená, veria vám, že ste skutočný Mikuláš? 

Veria, no na druhej strane, majú fantastickú pamäť. Pamätajú si nielen tón hlasu, ale aj postavu. Občas sa mi stáva, že keď ich stretnem napríklad v januári alebo vo februári spolu s pani učiteľkami na prechádzke, zdravia sa mi so slovami „ahoj Mikuláš“.

Ako vnímajú v dnešných dňoch Mikuláša? Túžia byť obdarované? 

Deti sú úžasné a úprimné, netúžia po veľkých darčekoch. Sú rady, že sa mohli stať účastníkmi aktu, keď prišiel Mikuláš so sprievodom do škôlky. Pani učiteľky však dohliadajú na to, aby sa dopoludnia neprejedli sladkosťami. Vždy im ich rozdajú až poobede.

Počas tých rokov ste museli zažiť nespočetne veľa milých a vtipných príhod. Máte aj nejakú z tohto roka? 

Napríklad včera ráno som išiel do garáže pre auto, aby sme spolu so sprievodom mohli pokračovať do materských škôl. Cestou som stretol mamičku, ktorý išla so synčekom. Naraz som ju počul, ako mu hovorí, že Mikuláš tu je a skutočne existuje.

Okrem toho, včera ma suseda, ktorá má malú Aničku požiadala, či by som neprišiel ako Mikuláš ku nim domov. Samozrejme, že som išiel. 

Navštevujete len materské školy a blízkych alebo zavítate aj do iných inštitúcií či zariadení? 

Chodím aj do zariadení, kde sú sociálne slabší ľudia. Okrem toho chodím aj do špecializovaného zariadenia Subsídium v Rožňave spolu s deťmi z nášho folklórneho súboru. Čo sa týka škôl, tam pozdravujeme len prvé ročníky. Tento rok som rozsvecoval aj vianočný stromček na námestí. 

Ako ste prišli na námestie? 

Kedysi som prichádzal na konskom povoze, no dnes už nie sú kone, ktoré by vedeli ťahať voz. Chodím so sprievodom detí zo základných škôl, ktoré sú prezlečené za anjelikov či zvieratká a majú pripravený program. 

Čo všetko zahŕňa príprava? Pripravujete si pre deti každý rok niečo špeciálne? 

Celý akt má svoj zabehnutý scenár. Je to každý rok rovnaké, deti sa tešia, keď prídem, potom s nimi komunikujem, zaželám im šťastné a veselé Vianoce, no najmä zdravie počas celého nasledujúceho roka, aby sme sa opäť mohli stretnúť. 

Už ste čítali?

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…

Príšerná karanténa v Gabčíkove? Omyl, Košičanka tvrdí, že mala…

Barboru na slovenskej hranici s Rakúskom obarila správa, že musí podstúpiť karanténu v Gabčíkove.…

Slovák z Taiwanu o tom, ako si krajina poradila s vírusom: Ak…

Cestovateľ a fotograf Aleš Tvrdý opísal, ako sa s vírusom…

Muž, ktorý porazil koronavírus: Zachovajte pokoj. Závažné na…

Muž, ktorému ako prvému v Nemecku potvrdili nákazu koronavírusom,…

Slovenka žijúca v Singapure nakrútila video, ako krajina bojuje…

Ingrid vo videu uviedla 8 konkrétnych príkladov, ako štát bojuje…

Uznávaný český neurológ: Deti do 3 rokov by sa vôbec nemali…

Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na Facebooku, nevedia…

Šéfka Profesie: Ľudia po 50-tke sa nedostanú ani na pohovor.…

Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom bola Ivana Molnárová,…

Strávili sme noc v iglu pre bezdomovcov: Jeho výrobcov sa pýtali,…

Hoci sú Vianoce za dverami a väčšina z nás sa teší,…