Manželia Kmeťovci založili farmu, kde sa starajú o týrané a zanedbané zvieratá, ktoré boli v zúboženom stave
Dominika Pacigová
Dominika Pacigová

Manželia Kmeťovci založili farmu, kde sa starajú o týrané a zanedbané zvieratá, ktoré boli v zúboženom stave

Pred vyše desiatimi rokmi sa presťahovali do rodinného domu, kde ich prvými zachránenými zvieratami boli psy z ulice a zlých podmienok.

— Foto: Facebook / Jaroslav Kmeť / NÁDEJ PRE KONE a ĽUDÍ, o.z.

MACOV 7. decembra - Manželia Kmeťovci sa starajú o týrané, zanedbané alebo zneužívané kone. Domov u nich našlo aj jedenásť psov a štyri mačky. O zvieratách sa dozvedajú priamo od ľudí, no starostlivosť je pomerne náročná a zahŕňa mnoho činností a procedúr. 

„Za 40 rokov, čo sa venujem koňom, musím konštatovať, že pri koňoch sa hýbe čoraz viac ľudí, ktorým chýba empatia a cit pre kone po všetkých stránkach. Aj preto z roka na rok narastá počet prípadov týraných koní,“ hovorí pre Dobré noviny Lenka Kmeťová. 

Čo privedie ľudí do stavu, že začnú týrať alebo zanedbávať zvieratá?

Nevedomosť a charakter. Tých dôvodov je veľmi veľa, rovnako ako aj foriem týrania koní. Veľa neskúsených ľudí si zaobstará kone, lebo naša legislatíva umožňuje, že si koňa či akékoľvek iné hospodárske zviera môže kúpiť hocikto, bez adekvátneho vzdelania a praxe s ich chovom. Rovnako podpora vo forme dotácií na takzvanú dobytčiu jednotku motivuje ľudí s hektárovými pozemkami vlastniť kone. Tí ich majú len kvôli tejto finančnej podpore, ale kone nemajú zabezpečenú ani základnú chovateľskú a veterinárnu starostlivosť, ktorá vyplýva zo zákona.

Ďalšiu kategóriu tyranov tvoria a žiaľ, je ich čoraz viac, ambiciózni športovci, ktorí si kone zamieňajú so športovým náradím. Smutným faktom je, že ide najmä o mladé dievčatá a ženy, ktorých agresia a násilie páchané na koňoch prekvapili už nejedného zahraničného trénera, ktorý s nimi pracoval. Svoje nemilé poznanie vyjadril, nie tak dávno, aj jeden tréner po skúsenosti na Slovensku vo videu na sociálnych sieťach.

Foto: Facebook / NÁDEJ PRE KONE a ĽUDÍ, o.z.
Foto: Facebook / NÁDEJ PRE KONE a ĽUDÍ, o.z.

Taktiež jazdecké školy a agroturistické zariadenia, kde slúžia kone len ako stroje na zarábanie peňazí, sú smutnou ukážkou bezcitnosti ľudí, ktorí kone vlastnia a prenajímajú, ale aj tých, ktorí sa neštítia platiť za jazdu na ubolenom, podvyživenom koni či posadia svoje dieťa na poníka, točiaceho sa celý deň v kruhu na betóne bez vody na pražiacom slnku. Samostatnú, až desivú kategóriu tyranov tvoria starí gazdovia, ktorí vlastnia prevažne ťažné kone. U mnohých z nich zažívajú tieto majestátne zvieratá doslova peklo na zemi.

Kedy ste sa vy rozhodli starať sa o týrané kone?

Zvieratá sú neodmysliteľnou súčasťou môjho života snáď už od narodenia, kone od mojich desiatich rokov. Pred vyše desiatimi rokmi sme sa presťahovali do rodinného domu, kde našimi prvými zachránenými zvieratami boli psy z ulice a zlých podmienok. Potom, čo sme vykúpili vážne chorého koňa v zúboženom stave, ako spoločníka k nášmu koňovi, som si uvedomila, že trpí veľmi veľa koní, ale pomáha im len doslova hŕstka obetavých ľudí na Slovensku, pretože záchrana koní je extrémne náročná po všetkých stránkach. Priestorovej, logistickej, legislatívnej, finančnej i ľudskej.

Foto: Facebook / NÁDEJ PRE KONE a ĽUDÍ, o.z.

Odkiaľ sa dozvedáte o zvieratách, ktoré žijú v nehumánnych podmienkach? 

Priamo od ľudí, ktorí dôverujú viac mne, ako štátnym úradníkom na veterinárnych správach. Namiesto podnetov na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu (ŠVPS) alebo na príslušnú Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu (RVPS) sa obracajú s prosbou o pomoc pre týrané kone na mňa. Kým sme nemali toľko koní, riešila som každý nahlásený prípad, vycestovala som na miesto, vyjednávala, alebo vykupovala som kone od tyranov, písala podnety na ŠVPS a RVPS. S dvomi, RVPS Bratislava a RVPS Topoľčany, sa nám dokonca podarilo zhabať tri kone, dva z nich skončili u nás, jedna kobylka je v opatere spolupracujúceho občianskeho združenia.

Ako riešite nahlásené prípady v dnešných dňoch? 

Dnes, pri toľkých koňoch, nie je v mojich silách robiť to v takom rozsahu, preto sa snažím ľudí nasmerovať na uvedené štátne orgány, ktorých povinnosťou je riešiť také prípady a ja skôr pôsobím ako poradca v procese, ako doslova bojovať s úradníkmi, aby riešili nahlásené prípady skutočne v prospech zvierat a tyrani dostali to, čo im patrí.  

Koľkým zvieratám poskytujete v súčasnosti náhradný domov? 

Po záchrane ďalšej kobylky, ubolenej zdevastovanej kostričky, sme v novembri 2014 s manželom, rodičmi a kamarátkou založili občianske združenie NÁDEJ PRE KONE a ĽUDÍ, aby sme mohli pomáhať viac a intenzívnejšie. V našom súkromí sme zriadili menší útulok pre týrané, zanedbané a zneužívané kone. Aktuálne máme u nás trinásť koní, jednu kobylku máme ešte na pastvinách na Myjave. Domov u nás našlo tiež jedenásť psov a štyri mačky.

Akému osudu čelili kone, kým sa dostali do menšieho útulku, ktorý ste zriadili? 

Kone, ktoré našli u nás už svoj trvalý domov, sme okrem jedného, nášho vlastného, zachránili z nahlásených a riešených prípadov týrania či zanedbania. Sú medzi nimi kone bez pôvodu, ale väčšina z nich práve naopak s dobrým pôvodom a športovým pozadím. Žiaľ, ani to, že oddane slúžili človeku, podávali výkony, rodili žriebätá im u ich pôvodných majiteľov nezabezpečilo adekvátnu starostlivosť či spokojné dožitie na mieste, kde to poznali, kde mali svojich konských kamarátov a kde očakávali, že za svoju službu dostanú pozornosť a lásku. Naopak, bolo s nimi naložené ako s nepotrebným odpadom. Máme u nás kone s vážnym fyzickým či psychickým hendikepom, ktoré vyžadujú zvýšenú chovateľskú a veterinárnu starostlivosť, ale aj kone, ktoré u nás pookriali na tele i na duši a dnes si užívajú život s menšími zdravotnými problémami, než s akými k nám prišli.  

Domov u vás našli aj psy či mačky. Čím si prechádzali, kým sa dostali k správnym ľuďom? 

Čo sa týka psov, väčšinu z nich sme našli zúbožených na ulici alebo rovno pred našou bránou. Akoby vedeli, ku komu sa majú zatúlať. Tri extrémne zanedbané fenky sme získali zo zlých podmienok, jednu fenku nám doniesla kamarátka, ktorú našla pobehovať po frekventovanej ceste. Ako sa ukázalo, išlo pravdepodobne o vyhodenú fenku z množiarne. Mačky sa k nám dostali v rôzne zúboženom stave a zranené postupne, jedna po druhej sa zatúlali a ostali už natrvalo.

Všetky zvieratá si, samozrejme, vyžadujú istú starostlivosť, no zanedbané, zneužívané či týrané si vyžadujú omnoho viac úsilia. Staráte sa o zvieratá len vy s manželom alebo vám pomáhajú aj príbuzní či iní dobrí ľudia?  

O všetky naše zvieratá sa stará len naša rodina, ktorú tvorí manžel, ja, moji rodičia a môj mladší brat s kombináciou mentálna retardácia a autizmus. Starostlivosť o zvieratá je rozdelená podľa našich možností. Rodičia, najmä mamka, ktorá má 76 rokov, je hlavná krmička psov, teda pripravuje a kŕmi väčšinu z nich. Otec, ktorý má 75 rokov, trpí Parkinsonovou chorobou a je kardiak s voperovaným kardiostimulátorom. On má na starosti kŕmenie len dvoch nemeckých ovčiačok, ktoré máme kvôli bezpečnosti oddelené od ostatných psov. Mojou úlohou je postarať sa o mačky a kone vrátane všetkého, čo s nimi súvisí, teda okrem priamej dennej starostlivosti, ako aj o dodávky sena, služby kopytára, robotníkov, ktorí nám stavajú boxy alebo zabezpečujú úpravu terénu a veterinárne služby pre všetky zvieratá. Manžel je celý deň v práci, pomáha mi s koňmi až večer a počas víkendov, sviatkov a má na starosti objednávky krmív pre kone, psov a mačky.

Máte toho pomerne veľa. Neuvažovali ste ale nad spoluprácou s ľuďmi, ktorí by vám chceli pomôcť? 

Bola by som rada, ak by sa nám podarilo nájsť ku koňom spoľahlivého a zodpovedného človeka, aby som mohla v prospech zvierat využiť viac hlavu ako ruky. Žiaľ, na mieste, kde sa nachádzame a kvôli podmienkam, ktoré tu máme, je to takmer nemožné. Aj to je dôvod, prečo hľadáme nové miesto, kde to budeme vedieť nastaviť úplne inak, aby som opäť mohla využiť moje vedomosti, skúsenosti a zručnosti z obdobia, keď som zastávala top manažérske pozície a behala v kostýme a lodičkách. Tak, aby som mohla byť ešte väčším prínosom v ochrane zvierat, akým som teraz.

Foto: Facebook / NÁDEJ PRE KONE a ĽUDÍ, o.z.
Foto: Facebook / NÁDEJ PRE KONE a ĽUDÍ, o.z.

Čo všetko zahŕňa starostlivosť o kone?

Ide o množstvo činností a procedúr. Pri koňoch ide o denné upratovanie priestorov, výbehy, nastielanie podstielky, kŕmenie senom, jadrom a výživovými doplnkami, čistenie koní a ošetrovanie. Nemáme hektárové zelené pastviny, ale len výbehy, v ktorých máme v zime a po daždi blato. Kone je však potrebné udržiavať v čistote, najmä ich nohy, aby nedošlo ku kožným problémom a hnilobám kopýt. Ďalšími činnosťami, opakujúcimi sa v pravidelných intervaloch, sú služby kopytára a veterinárnov. Vzhľadom na to, že sú u nás hendikepované kone, veľa času zaberie ich ošetrovanie, teda aplikácia liečiv, masáže, dekovanie, taktiež aj asistencia pri veterinárnych úkonoch, keďže našim koňom dávame robiť rtg a sonografické vyšetrenia, odoberáme krv na biochemické laboratórne vyšetrenia, aby sme im zabezpečili adekvátnu liečbu. Súčasťou starostlivosti je aj ich odvoz na veterinárnu kliniku v prípadoch, ak je to potrebné, tiež práca s koňmi, najmä na ich psychickej stránke, lebo veľa z nich zažilo zlé zaobchádzanie, čo sa odrazilo na ich psychickom zdraví.

Súčasťou starostlivosti o kone je aj manažment a logistika zabezpečenia sena, podstielky, dreva, materiálu, lebo stále budujeme priestory a zázemie pre kone, aby mali čo najlepšie podmienky pre život.

Ako je to v prípade ostatných zvierat?

Čo sa týka psov a mačiek, ide najmä o čistenie vonkajších priestorov od výkalov, kŕmenie, ošetrovanie a návštevy našej skvelej pani veterinárky. A samozrejme, psy s nami žijú doma, tak sa im v rámci časových možností venujeme a zabezpečujeme aktivity, ktoré ich tešia a sú spokojní.

Pred pár dňami ste zdieľali s verejnosťou informáciu, že hľadáte väčšiu plochu. Čo je vaším cieľom? 

Vzhľadom na to, že u nás už doslova, čo sa týka podmienok pre kone, „praskáme vo švíkoch“ a pomoc štátu pre týrané hospodárske zvieratá je v nedohľadne, radi by sme vybudovali ďaleko väčšiu farmu, aby sme okrem koní mohli prijať aj iné hospodárske zvieratá, ktoré trpia, ale tiež vytvorili zázemie pre ľudí, kde budeme môcť ubytovať ošetrovateľov, kde budeme môcť realizovať vzdelávacie projekty, eventy a vôbec robiť aktivity na prepojenie sveta zvierat a ľudí a pomáhať tak obom, zvieratám i ľuďom. Dôležitou súčasťou tohto miesta bude zázemie pre veterinárne úkony, liečbu zvierat a karanténna časť. Nehľadáme teda len rodinný dom s väčším pozemkom, aký máme teraz, ale skôr bývalé družstvo s hektárovými pozemkami, farmu alebo pozemky samotné, kde vybudujeme všetko od základov.

S akými reakciami ľudí sa stretávate, sú ochotní pomôcť? 

Od ľudí sme, vďaka výzve, dostali veľa typov, žiaľ, väčšinou upozornenia na predaj domov či fariem z realitiek na internete, ale tie už máme dôkladne zmapované, lebo nové miesto hľadáme pomerne intenzívne už druhý rok. Boli sme na niekoľkých obhliadkach, ale zatiaľ sme pre náš zámer a potreby nenašli nič vhodné. Očakávali sme skôr, že nám ľudia dajú vedieť o možnostiach, ktoré nenájdeme na internete, o takých, o ktorých vedia v obciach, kde poznajú pomery, kde budeme hovoriť priamo s majiteľmi, a podobne, to bolo aj cieľom toho postu na Facebooku. Objavili sa tam však aj zaujímavé tipy práve tohto charakteru, a tak nás čaká urobiť z nich zoznam a postupne ich navštíviť. Už túto nedeľu ideme na prvú obhliadku.

Máte aj predstavu, kde by sa plocha mala nachádzať? 

Našu predstavu nám celkom jasne udáva naša rodinná situácia, teda viazanosť na lekársku starostlivosť kvôli rodičom a bratovi, ktorí s nami žijú a o ktorých sa staráme a taktiež aktivity, ktoré chceme robiť, aby bolo možné pre zvieratá zabezpečiť dostupnú chovateľskú a veterinárnu starostlivosť a udržateľnosť tohto náročného a dlhodobého projektu. 

Z hľadiska lokalizácie v rámci Slovenska, uprednostnili by sme ostať na západnom Slovensku, najmä kvôli manželovej práci a lekárom, ktorých máme v Bratislave. Ďalším dôvodom, ktorý nás k tomu vedie je fakt, že čo sa týka partnerov v záchrane koní, máme ich na strednom Slovensku a na východe, ale západné Slovensko zatiaľ nepokrýva v tejto oblasti a rozsahu ako my nikto. Práve preto veríme, že sa nám to naše vysnené miesto podarí nájsť, ideálne čo najskôr.

Foto: Facebok / NÁDEJ PRE KONE a ĽUDÍ, o.z.
Foto: Facebook / NÁDEJ PRE KONE a ĽUDÍ, o.z.
Foto: Facebook / NÁDEJ PRE KONE a ĽUDÍ, o.z.

Už ste čítali?

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…

Príšerná karanténa v Gabčíkove? Omyl, Košičanka tvrdí, že mala…

Barboru na slovenskej hranici s Rakúskom obarila správa, že musí podstúpiť karanténu v Gabčíkove.…