Najlacnejšie teplo majú krajské mestá z kotolní na spaľovanie komunálneho odpadu
Náklady na teplo však nie sú všade rovnaké. Aká bude konečná cena za dodanú energiu, záleží na dodávateľovi, úsporných opatreniach odberateľa, ale tiež na palive použitom na výrobu tepla.
Bratislava 2. decembra (TASR) – Hoci vykurovacia sezóna je oficiálne spustená od septembra, teplárne začali naplno kúriť až v týchto chladnejších dňoch. Náklady na teplo však nie sú všade rovnaké. Aká bude konečná cena za dodanú energiu, záleží na dodávateľovi, úsporných opatreniach odberateľa, ale tiež na palive použitom na výrobu tepla. Cena za dodanú kilowatthodinu (kWh) tepla vyrobeného z plynu je 0,088 eura a za teplo vyrobené z uhlia zaplatia domácnosti v priemere 0,082 eura. Z analýzy Evy Sadovskej, analytičky Wood & Company, vychádza, že najlacnejšie je teplo vyrobené z komunálneho odpadu.
"Jednoznačne najnižšia cena za kWh, a to na úrovni 0,046 eura, sa týka tepelnej energie, ktorá je vyrobená z komunálneho odpadu. Takýmto spôsobom sa teplo vyrába v košickom Zariadení na energetické využitie odpadu," uviedla Sadovská. Priemerná slovenská domácnosť minie na tepelnú energiu 2,6 % zo svojich spotrebných výdavkov. Ročne tak ide v prepočte na jedného člena domácnosti o sumu presahujúcu 100 eur. Ceny sa však v jednotlivých prípadoch líšia a môžu byť aj dvojnásobné.
"Dôvodom cenových rozdielov pri výrobe tepla z plynu, uhlia a odpadu nie je iba veľkosť tepelnej sústavy dodávateľa. Dôležitým východiskom pri tvorbe cien je aj fakt, že náklady na palivo, teda na plyn či uhlie, sú podstatne vyššie ako náklady spojené so zabezpečením odpadu," vysvetlila Sadovská. Ceny plynu či uhlia sú navyše pomerne nestále a sú ovplyvňované vývojom na svetových trhoch. "Ani po zohľadnení viacerých faktorov neexistuje žiadny predpoklad, že by v najbližších rokoch mohli ceny týchto palív natoľko poklesnúť, aby sa stali lacnejšou možnosťou paliva, ako je komunálny odpad," dodala Sadovská.
V prípade uhlia sa dokonca podľa analytičky očakáva v najbližších rokoch nárast ceny tepla, vzhľadom na zvyšujúce sa ceny emisných povoleniek. Výroba tepla z odpadu má okrem nízkej ceny aj iné pozitívum. Pri takejto výrobe tepla totiž rozumne a ekologicky nakladáme so vzniknutým odpadom, ktorý nie je možné už inak materiálovo zhodnotiť. Produkcia odpadu na Slovensku rastie. Vlani vyprodukoval priemerný Slovák 427 kilogramov komunálneho odpadu, čo je o 30 % viac ako pred desiatimi rokmi.
Vlani slovenské domácnosti spotrebovali na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody takmer 29 % z celkovej dodávky tepla, to znamená 4400 gigawatthodín (GWh). Zvyšné teplo putovalo mimo domácností, na technologické účely alebo na vlastnú spotrebu dodávateľa. Spotreba tepla v bytových jednotkách počas posledných rokov klesá, čo súvisí s teplejším počasím na našom území. Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) je na Slovensku približne 340 dodávateľov tepla.
