Dobré noviny
Nová predsedníčka Európskej komisie chce dať bilióny eur na boj proti zmenám klímy
TASR
TASR

Nová predsedníčka Európskej komisie chce dať bilióny eur na boj proti zmenám klímy

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová (vpravo) si preberá dokument od prezidenta Európskeho parlamentu Davida Sassoliho na pôde EP v Štrasburgu
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová (vpravo) si preberá dokument od prezidenta Európskeho parlamentu Davida Sassoliho na pôde EP v Štrasburgu — Foto: TASR/AP

Uviedla to v stredu dopoludnia pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.

Európsky parlament schválil eurokomisiu pod vedením Ursuly von der Leyenovej

Poslanci 751-členného Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu počtom 461 hlasov (157 proti a 89 zdržaní) vyjadrili dôveru novej Európskej komisii pod vedením Ursuly von der Leyenovej. Jej 26-členný tím eurokomisárov, v ktorom absentuje zástupca Spojeného kráľovstva, sa ujme svojich povinností od 1. decembra tohto roku.

Šéfka nastupujúcej exekutívy EÚ už dopoludnia predstavila v pléne EP európskym zákonodarcom svoj pracovný tím, ktorý vznikol na základe návrhov vlád členských štátov EÚ, pričom všetci eurokomisári z jej najnovšieho zoznamu prešli procesom vypočúvania v pracovných výboroch europarlamentu. Zoznam eurokomisárov v pondelok v Bruseli odobrila aj Rada EÚ (ministri členských krajín EÚ).

Von der Leyenová zároveň predstavila europoslancom aj ciele novej eurokomisie, čo bolo aj predmetom diskusií so šéfmi jednotlivých politických skupín v EP. Svoj prejav začala spomienkou na dvojhodinový generálny štrajk v bývalom Československu v roku 1989.

„Presne pred 30 rokmi, 27. októbra, odbila dvanásta hodina. Rozozneli sa zvony a sirény, robotníci odložili nástroje, továrne, bane a obchody sa vyprázdnili, ulice zaplnili tanec a nádej. Pri historickom generálnom štrajku uprostred Nežnej revolúcie sa ľudia od Prahy po Bratislavu zapojili do krásnej mierovej vlny slobody, odvahy a jednoty," pripomenula von der Leyenová.

Dodala, že o tom je aj EÚ, nie o politike a stranách, o pravidlách a nariadeniach, trhoch a menách, ale predovšetkým o ľuďoch a ich cieľoch, o ľuďoch, ktorí spolu bránia slobodu, svoje hodnoty či lepšiu budúcnosť.

Krátko pred samotným hlasovaním o dôvere novej Európskej komisii sa stretli zástupcovia politických skupín, aby prediskutovali svoje zámery ohľadom hlasovania. Avšak už v utorok tri najväčšie politické frakcie - ľudovci (182 mandátov), socialisti a demokrati (154) a liberáli-centristi z Obnovme Európu (108) - naznačili, že podporia von der Leyenovej komisiu.

Stačila je jednoduchá nadpolovičná väčšina hlasov. Frakcia Zelení/Európska slobodná aliancia (74) dopredu avizovala, že sa jej poslanci zdržia a frakcie extrémnej ľavice (GUE/NGL) a extrémnej pravice (Identita a demokracia) sa netajili, že budú hlasovať proti. Spolu majú 114 kresiel (41 a 73).

Dôvera vyslovená Európskej komisii zo strany Európskeho parlamentu znamená, že nová exekutíva EÚ má demokratickú legitimitu pre výkon svojej funkcie a že môže konať v prospech občanov EÚ.

Von der Leyenová už na začiatku svojej funkcie môže porovnať silu a váhu svojej pozície v porovnaní s dôverou akú v europarlamente dostali jej predchodcovia. Jean-Claude Juncker v roku 2014 v 751-člennom zbore dostal podporu 423 poslancov (209 proti, 67 zdržaní), José Manuel Barroso v roku 2009 mal podporu 488 poslancov (137/72) pri počte 736 členov EP a pri svojom prvom mandáte v roku 2004 mu vyslovilo dôveru 478 poslancov (84/98). Romano Prodi v roku 1999 presvedčil 510 poslancov vtedy 626-člennej inštitúcie (51/28) a Jacques Santer v roku 1995 z celkového počtu 567 poslancov presvedčil 417 poslancov(104/59).

Európska komisia pod von der Leyenovej vedením bude mať 12 žien a 15 mužov a nasledovné zloženie (v abecednom poradí): Josep Borell (Španielsko), Thierry Breton (Francúzsko), Helena Dalliová (Malta), Valdis Dombrovskis (Lotyšsko), Elisa Ferreirová (Portugalsko), Marija Gabrielová (Bulharsko), Paolo Gentiloni (Taliansko), Johannes Hahn (Rakúsko), Phil Hogan (Írsko), Ylva Johanssonová (Švédsko), Věra Jourová (Česká republika), Stella Kyriakidisová (Cyprus), Janez Lenarčič (Slovinsko), Didier Reynders (Belgicko), Margaritis Schinas (Grécko), Nicolas Schmit (Luxembursko), Kadri Simsonová (Estónsko), Virginijus Sinkevičius (Litva), Maroš Šefčovič (Slovensko), Dubravka Šuicová (Chorvátsko), Frans Timmermans (Holandsko), Jutta Urpilainenová (Fínsko), Adina Valeanová (Rumunsko), Olivér Várhelyi (Maďarsko), Margrethe Vestagerová (Dánsko), Janusz Wojciechowski (Poľsko).

Časť 2 / 3

Už ste čítali?