Mama autistickej dcérky: Ani po rokoch s tým nie som zmierená. Upratalo mi to priority a uvedomila som si, čo je a čo nie je problém

BRATISLAVA 25. novembra - Eva Petričková doma vychováva dve krásne dcérky. Mladšej Paulínke diagnostikovali autizmus, keď mala iba tri a pol roka roka. Musela preto prispôsobiť nielen domácnosť, ale aj samotnú výchovu.

Na začiatku to bolo pre nich veľmi ťažké, keďže v rodine dovtedy nemali vývinovú poruchu a nevedela, čo všetko to obnáša. „Výchova autistického dieťaťa závisí od toho, aké to dieťa je. Autistické spektrum je veľmi široké a tým pádom sa líši aj samotná výchova. Naša dcérka má najväčší problém s porozumením reči a s rozprávaním. My sa preto sústreďujeme na túto oblasť,“ vysvetľuje Eva pre Dobré noviny.

Po tom, ako malej Paulínke diagnostikovali autizmus, si Eva musela naštudovať veľa informácií, keďže na začiatku nemala žiadne poznatky: „Jediné, čo som na začiatku vedela, bolo to, že autizmus je niečo, čo nechce nikto. Je to čierna diera a nič sa s tými deťmi nedá urobiť. Čím ďalej som sa ale stretávala s ľuďmi, ktorí dennodenne prichádzajú do styku s autistickými deťmi, dostávala som čoraz viac aj pozitívnych informácií.“

Diagnóza dcérky zmenila život celej rodine

„Ani teraz po rokoch by som úplne ešte nepovedala, že to máme v sebe spracované tak, že by nás to pri niektorých momentoch už netrápilo alebo nezamrzelo,“ povedala Eva. Paulínkina staršia sestra jej pomáha a je jej veľkou oporou.

Hoci je medzi nimi len 21-mesačný rozdiel, je pre ňu vzorom zdravého sociálneho správania. „Veľmi sa snažíme nezanedbávať tú staršiu dcéru kvôli tomu, že mladšej sa treba inak venovať. Myslím si, že naša staršia dcéra tým, že pomáha Paulínke, aj predčasne dospeje. Je veľmi múdra a empatická, veľakrát je aj terapeutom a vie, čo na mladšiu sestru platí,“ hovorí Eva.

Rodičia fungujú ako terapeuti

Prvá vec, ktorú sa museli rodičia naučiť, bolo to, že na Paulínku nemôžu hovoriť v rozvitých vetách, ako to robíme u detí bežne. „Veľa bežných aktivít, ktoré robíme, sme jej museli nafotiť, aby sa v tom orientovala a vedela, čo ju v ten deň čaká. Všetky tieto veci sme sa naučili v škôlke a na terapii,“ spomína Eva na začiatky.

Jej dcérka preto nechodí do bežnej škôlky, ale už tretí rok navštevuje špeciálnu autistickú materskú školu. Rodičia sa rozhodli pre odklad nástupu do školy, lebo individuálny prístup, ktorý v škôlke Paulínka dostáva, jej prospieva. Podľa jej slov je pre takéto deti ťažké integrovať sa do klasických škôl. Sama vidí, ako prebieha vyučovanie staršej sestry a čo to všetko obnáša.

„Prvý stupeň je náročný aj pre moju staršiu dcéru. Nevedela by som si predstaviť moje mladšie dieťa, ktoré má veľký problém už len odkomunikovať niečo, aby pochopilo to, čo sa deje počas vyučovania,“ tvrdí Eva.

Integrácia podľa nej funguje iba v prípade vyškolených asistentov pre deti, ktorí sa im naozaj venujú: „Na integráciu musí byť pripravená každá strana. Či už škola, vyučujúci, alebo deti v triede.“ Rodičia by preto mali citlivo zvážiť, či takéto prostredie prispeje ich autistickému dieťaťu a podľa toho si zvoliť školu.

V priloženom videorozhovore sa dozviete:

• V čom je výchova autistického dieťaťa iná.
• Ako Eva spracovala informácie od lekárov.
• Ako to vyzerá u nich doma.
• Čím sa líši špecializované škôlka od klasických.
• Kedy uvažujú o nástupe do školy s Paulínkou.
• Či sa podľa Evy vedia autistické deti integrovať do klasických škôl.