Papierové a látkové tašky nie sú k prírode šetrnejšie. Plastové tašky len používame zle

BRATISLAVA 19. novembra - Igelitka v ruke na Slovensku dlho patrila k neodmysliteľnej súčasti nákupov. Ešte pred desiatimi rokmi Slováci patrili k lídrom v ich spotrebe. Podľa štúdie Európskej komisie z roku 2010 sa u nás ročne spotrebovalo 466 igelitových tašiek na hlavu. V roku 2018 toto číslo kleslo na 17.

Plastové tašky v mnohých obchodných reťazcoch nahradili papierové a mnoho ľudí opäť začalo používať aj bavlnené tašky. Zdá sa však, že nie je kľúčové, z akého materiálu sú tašky vyrobené, ale ako s nimi zaobchádzame. Plasty by mohli byť v skutočnosti ekologickejšou variantou.

Plastové tašky mali chrániť prírodu

„Pri hodnotení environmentálnych vplyvov plastových tašiek máme tendencie pozerať až na samotný koniec ich životného cyklu,“ vysvetľuje výskumníčka Isabel Keyová z Oxfordskej univerzity pre portál BBC.

„V konečnom cykle plasty predstavujú masívny problém. Avšak len málokto sa u nich pozerá na počiatok, dôvody vzniku a fakt, že plastové vrecká boli navrhnuté ako ekologický variant určený na ochranu životného prostredia,“ zdôraznila.

Keď v roku 1959 prišiel Švéd Sten Gustaf Thulina s patentom na plastové vrecká, chcel, aby sa predišlo masívnemu výrubu stromov. Jeho syn Raoul v jednom z rozhovorov spomína na to, že jeho otcovi sa nepáčilo, že papierové vrecká sú len na jedno použitie, píše BBC.

Nápad ľahučkej tašky, ktorú pokojne strčíte do vrecka a pritom vydrží roky, sa javil ako veľmi dobrá cesta. V priebehu 70. a 80. rokov to tak aj fungovalo. Bolo menej vyrúbaných stromov na papierové vrecká, pretože plast bol jednoducho pohodlnejší.

Žiaľ, pohodlnejšími sa stali aj používatelia a za pár rokov sa z plastových tašiek a vreciek takisto stala jednorázová záležitosť. Nikdy nemali byť na jedno použitie, no pôvodná idea vymizla.

Na výrobu papierovej tašky sa minie viac energie

Okrem toho je dôležité pozrieť sa nielen na to, ako plastové či papierové tašky končia, ale aj ako prebieha proces ich výroby.

Na výrobu papierovej tašky sa minie viac energie a vody, pričom samotné tašky nie sú príliš skladné a vážia viac ako plastové vrecká. Bavlnené tašky sú ešte o niečo horšie. Tvrdí to profesorka Margaret Batesová, špecialistka na odpadové hospodárstvo: „Pestovanie bavlny je veľmi intenzívny proces, zvlášť spotrebou vody. Preto sa jej ako materiálu zriekame v odevnom priemysle.“ Na druhej strane, na výrobu plastov je potrebné minimum energie a trochu ropy.

Aké je riešenie?

Ak papierovú tašku použijete aspoň trikrát, stane sa rovnako ekologickou ako plastové vrecko. Bavlnená taška sa vyrovná plastovej, ak ju použijeme aspoň 131-krát za predpokladu, že sa všetky tašky dostanú do recyklácie.

Zdá sa, že dôležité je používať tašku, ktorú práve máte, čo najdlhšie, ako to len pôjde. Keď doslúži, postarajte sa o jej recykláciu.