Danko: Čierna Hora a Srbsko by mali byť medzi prvými v ďalšom rozširovaní EÚ
TASR
TASR

Danko: Čierna Hora a Srbsko by mali byť medzi prvými v ďalšom rozširovaní EÚ

Predseda slovenského parlamentu zdôraznil, že Slovensko je medzi štátmi, ktoré si uvedomili, že hranice by sa v povojnovom usporiadaní nemali meniť ľubovoľne, a to je hlavným motívom aj pre západný Balkán.

Na snímke Andrej Danko — Foto: TASR/Martin Baumann

Budapešť 4. novembra (TASR) - Čierna Hora a Srbsko by mali byť medzi prvými zo západobalkánskych krajín, ktoré sa stanú členmi Európskej únie (EÚ). Predseda Národnej rady SR Andrej Danko to povedal v pondelok v Budapešti počas prestávky stretnutia predsedov parlamentov krajín juhovýchodnej Európy a krajín Vyšehradskej štvorky (V4), ktorého hlavnou témou bolo rozširovanie EÚ.

Podľa jeho slov je budapeštianska schôdzka príležitosťou, ktorá ponúka možnosť vzájomne sa poučiť, hovoriť o problémoch a výzvach, ktoré čakajú štáty, ktoré by mali byť v EÚ spomedzi krajín západného Balkánu.

„Ak by to mali byť z tých štátov, ktoré sa dnešnej schôdzky zúčastnili, tak by medzi prvými mali byť Čierna Hora a Srbsko. Práve Srbsko si vzorovo vo veľa veciach splnilo povinnosti. Tou jeho traumou je Kosovo, ale slovenské stanovisko je v tom nemenné, že toto je problém a otázka, ktorú musia v prvom rade vyriešiť Kosovo a Srbsko, a následne slovenská diplomacia zaujme postoj," povedal Danko.

Predseda slovenského parlamentu zdôraznil, že Slovensko je medzi štátmi, ktoré si uvedomili, že hranice by sa v povojnovom usporiadaní nemali meniť ľubovoľne, a to je hlavným motívom aj pre západný Balkán.

„Aj my, členské štáty V4, by sme mali uvedomiť, že máme svoje historické traumy. Ak sa máme neustále vracať do minulosti, tak sa nepohneme ďalej," dodal Danko, ktorý vyzdvihol úlohu i pozíciu V4 vo vzťahu k EÚ.

EÚ má podľa jeho slov v súčasnosti mnoho problémov, ktoré nevie riešiť. Tými problémami sú nekonečný brexit, ale takisto nejednotnosť v otázke postupu spoločnej obrany. „Únia by mala mať svoju armádu, spolupracujúce armády členských štátov. Verím, že práve takéto fóra pomôžu k tomu, že EÚ, ako aj staré členské štáty, ktoré žijú v určitých stereotypoch, sa preberú," uzavrel predseda Národnej rady SR.

Predseda maďarského parlamentu László Kövér v reakcii na otázku TASR uviedol, že Maďarsko podalo žiadosť o vstup do EÚ v roku 1990, a do Únie vstúpilo v roku 2004.

„Čakali sme 14 rokov na to, aby nás prijali. Z tohto pohľadu vidno, že trpezlivosť prináša ovocie, avšak situácia je teraz komplikovanejšia, než tomu bolo v tom čase. Vtedy totiž EÚ bola v etape dynamického rozvoja a bola plná ambícií, ktorých súčasťou bolo aj rozširovanie. Dnes sa všetko zdá byť zneistené, niektoré členské krajiny chcú klásť opäť tie najzákladnejšie otázky, pričom trpezlivosť zo strany krajín, ktoré by chceli získať členstvo v EÚ, sa už míňa," konštatoval Kövér.

Podľa jeho vyjadrenia je pravdou, že otázkou už nie je pripravenosť kandidátskych krajín, ale to, či je EÚ pripravená prijať nových členov. "Maďarsko, ale aj krajiny V4, ktoré sú takisto zastúpené na dnešnej konferencii, sú odhodlané podporovať proces rozširovania Únie v prípade každej kandidátskej krajiny, samozrejme v závislosti od stupňa ich pripravenosti," podčiarkol Kövér.

Predseda českého Senátu Jaroslav Kubera podotkol, že pokiaľ Balkán nebude v Európe, respektíve v EÚ, tak sa ho zmocní niekto iný. „Nechcem menovať kto, pretože každému je to jasné. Rozumiem tomu, že Francúzsko či Nórsko sa toho obávajú, pretože V4 pôsobí v Únii na niektoré štáty ako červené súkno, ale my si iba bránime svoje záujmy, ako je tomu aj v prípade členstva balkánskych krajín," povedal.

Na Balkáne je podľa Kuberu situácia historicky komplikovaná. Po rozpade Juhoslávie sa tam odohrali vojny, situácia tam nie je vôbec jednoduchá, avšak všetky tamojšie kandidátske krajiny sa maximálne snažia splniť kritériá. Najhoršie, čo sa s nimi môže stať, je to, že po splnení kritérií musia čakať. Môže sa totiž stať, že tieto krajiny začnú hľadať iné kontakty a Únia o ne príde, čo by bolo pre Európu zničujúce dodal predseda českého Senátu.

Na schôdzke sa zúčastňujú vysokí predstavitelia parlamentov Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Srbska, ako aj predsedovia parlamentov vyšehradského zoskupenia - Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska.

Už ste čítali?

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…

Príšerná karanténa v Gabčíkove? Omyl, Košičanka tvrdí, že mala…

Barboru na slovenskej hranici s Rakúskom obarila správa, že musí podstúpiť karanténu v Gabčíkove.…