Dobré noviny
Ženy sa chceli zbaviť škodlivých korzetov. Pozrite sa, ako vznikla prvá moderná podprsenka
TASR
TASR

Ženy sa chceli zbaviť škodlivých korzetov. Pozrite sa, ako vznikla prvá moderná podprsenka

Ilustračné foto
Ilustračné foto — Foto: pixabay.com/webandi

Pre veľký úspech u rodiny a priateliek sa rozhodla svoj nápad patentovať. Patent dostala pred 105 rokmi - 3. novembra 1914.

New York/Bratislava 2. novembra (TASR) - Američanka Mary Phelps Jacobová bola autorkou prvej modernej podprsenky. Ľahký kúsok bielizne vyrobila najskôr pre vlastné potreby z dvoch vreckoviek a saténovej stuhy. Pre veľký úspech u rodiny a priateliek sa rozhodla svoj nápad patentovať. Patent dostala pred 105 rokmi - 3. novembra 1914.

História tohto minimalistického kúska odevu siaha do 15. storočia, kedy sa objavili o podprsenkách prvé zmienky. Predchodkyňou klasickej košíčkovej podprsenky bola šnurovačka, čiže sťahovací korzet, ktorý sa aj napriek nepraktickosti udržal niekoľko storočí.

Prvé podprsenky koncom 19. storočia

Ten dokonale vyzdvihol prsia a viditeľne zvýraznil osí driek. V 19. storočí získal korzet zapínanie vpredu, aby sa uľahčilo obliekanie a dalo sa s ním lepšie manipulovať. Tento kúsok bielizne bol však veľmi nepohodlný a zdraviu škodlivý.

Takto vyzeral patent na prvú podprsenku
Takto vyzeral patent na prvú podprsenku Foto: Wikimedia Commons/Mary Phelps Jacob

Na prvé podprsenky boli udelené patenty už koncom 19. storočia. Napríklad v roku 1889 ho získala Francúzska Herminie Cadolle a v roku 1893 Američanka Marie Tucek. Za skutočnú vynálezkyňu modernej podprsenky s oddelenými košíčkami sa ale považuje Američanka Mary Phelps Jacobová.

Údajne sa chystala na ples a v snahe zakryť si nepekne vykukujúce kostice korzetovej podprsenky zošila v ruke niekoľko kusov látky. Výsledná inovácia á la zošité vreckovky sa najviac podobala dnešným podprsenkám. Patent na módnu novinku dostala 3. novembra 1914.

Ženy sa chceli vymaniť zo zovretia šnurovačiek a korzetov

Vynález prišiel v čase, keď sa ženy už naozaj chceli vymaniť z obmedzujúceho zovretia šnurovačiek a korzetov. O niečo neskôr k ich definitívnemu zániku prispela aj požiadavka americkej vlády. V čase vojny bol totiž každý kúsok ocele potrebný na výrobu zbraní a tak sa ženy s ľahkým srdcom vzdali týchto ťažkých súčiastok odevu, vystužovaných oceľovými prútmi.

Mary Phelps Jacobová a jej pes
Mary Phelps Jacobová a jej pes Foto: Wikimedia Commons

Pôvabná mladá dáma Mary Phelps Jacobová sa spočiatku venovala výrobe moderných ľahkých podprseniek a distribuovala ich poštou. Čoskoro však na obchodovanie rezignovala. Svoj patent predala za 1500 dolárov americkej spoločnosti Warner Brothers Corset Company.

Firma, ktorá jej patent kúpila ako prvá, zaviedla abecedné číslovanie košíčkov podprseniek a tak dokázala zabezpečiť produkty pre ženy s akoukoľvek veľkosťou pŕs.

Boom podprseniek

Slávna autorka modernej podprsenky sa neskôr stala známou pod menom Caresse Crosby (po svojom druhom manželovi). Bola publicistkou, poetkou, vydavateľkou a mierovou aktivistkou.

Vo svojom vydavateľstve Black Sun Press založenom v Paríži v roku 1927 sa stretávala s autormi ako Kay Boyle, Hart Crane, James Joyce, Archibald MacLeish, Ernest Hemingway a Henry Miller. Možno ju považovať aj za patrónku umelcov Salvatora Dalího a Pabla Picassa. Žila striedavo v Amerike a v Európe, najmä vo Francúzsku a v Taliansku, kde v zámku z 15. storočia založila stredisko pre umelcov. V Taliansku v roku 1970 aj zomrela.

Takto vyzeral patent na prvú podprsenku
Takto vyzeral patent na prvú podprsenku Foto: Wikimedia Commons/Mary Phelps Jacob

Veľký boom výroby podprseniek nastal v 20. storočí v zlatých časoch Hollywoodu, kedy sa ich tvorcovia predbiehali vo vymýšľaní rôznych strihov a typov. Menil sa aj materiál, z ktorého boli vyrobené.

V šesťdesiatych rokoch podprsenky príslušníčky hippies síce zahodili a niektoré ženy ich neskôr dokonca označili za prejav mužského šovinizmu a demonštratívne svoje podprsenky spálili, ale napriek tomu sa už ich vývoj nedal zastaviť. V súčasnosti je ponuka tohto tovaru obrovská a to sa týka tak veľkosti, tvaru, farieb aj materiálu.

Už ste čítali?