Vedeli ste, že aj na Slovensku máme dedinu bosoriek? Tú poslednú tu upálili len koncom 18. storočia
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Vedeli ste, že aj na Slovensku máme dedinu bosoriek? Tú poslednú tu upálili len koncom 18. storočia

Išlo o ženy, často pôrodné babice, ľudové liečiteľky, no ani muži neboli výnimkou, ktoré rozumeli prírode, dokázali využiť silu bylín a ľuďom pomáhali v súžení. Svoje znalosti si odovzdávali z generácie na generáciu.

Herečka Oľga Zöllnerová stvárnila v slovenskom filme Posledná bosorka mladé dievča Júliu, podľa ktorej maliar Peter maľuje oltárny obraz Umučenie svätej Júlie. Pobúrení cirkevní hodnostári ju označia za bosorku, pred potupnou smrťou upálením ju však zachránia trnavskí študenti. — Foto: Reprofoto Youtube

Ružindol 1. novembra – Populárny slovenský film z 50. rokov Posledná bosorka, ktorý sa doteraz objavuje na televíznej obrazovke, je umiestnený do Trnavy. Hoci rozpráva uveriteľný príbeh mladej ženy, ktorá bezmála skončila pre osočovanie neprajníkov na hranici, so skutočnosťou nemá takmer nič spoločné. Posledná bosorka v Trnave nebola nevinná dievčina z vodného mlyna, ale dvojica žien, matiek rodín, z blízkeho Ružindola. Tie na rozdiel od filmovej hrdinky plamene naozaj pohltili. Po sťatí ich telá položili na hranicu.

Vedeli ste že, ... Ružindol bol dedinou bosoriek

„Ružindol bol dedina bosoriek, zmienil sa o tom aj Matej Bel vo svojich Notíciách,“ povedala etnologička Katarína Nádaská, ktorá v čase svojho pôsobenia na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave robila so študentmi v obci výskum. Veľa Ružindolčaniek sa podľa Belovho textu venovalo bosorovaniu či čarovaniu. „Tento prvok bol asi natoľko výrazný, že sa o ňom potreboval zmieniť vo svojej knihe. Napísal, že Ružindolčania sú do jedného Slováci a ich manželky sa venujú čarám,“ dodala.

Pohľad na dnešnú obec Ružindol
Pohľad na dnešnú obec Ružindol Foto: Ruzindol.sk

Vysvetlenie je podľa nej prozaické - išlo o ženy, často pôrodné babice, ľudové liečiteľky, no ani muži neboli výnimkou, ktoré rozumeli prírode, dokázali využiť silu bylín a ľuďom pomáhali v súžení. Svoje znalosti si odovzdávali z generácie na generáciu. „Občas sa k liečeniu pridalo zariekanie, čo malo na pacienta psychologický efekt a pomohlo to jeho uzdraveniu,“ dodala Nádaská. Problém mohol nastať, keď už bylinky proti chorobe nestačili. Keďže klientmi liečiteliek boli zväčša chudobní i nevzdelaní ľudia, ktorí nemali peniaze na lekárov, mnohé si nedokázali vysvetliť a odtiaľ je už krátka cesta k obvineniu niekoho z bosoráctva. Ďalším dôvodom mohla byť pomsta. „Poznáme prípad, keď ohrdnutý sused udal svoju susedu alebo sa chceli ľudia zmocniť majetku liečiteľky,“ povedala Nádaská.

Historik Jozef Šimončič, ktorý sa zaoberá dejinami Trnavy a jej okolia, vo svojej knihe Mojej Trnave opísal posledné súdne procesy s ružindolskými bosorkami. V auguste roku 1684 stáli pred trnavským súdnym tribunálom Zuzana Schneiderová, rodená Čarpusová, a Katarína Počtaričová, rodená Schneiderová, z Ružindola, ktoré upodozrievali z bosoráctva. Obidve podrobili skúške vodou a pretože plávali, vydali ich katovi. Katarína odvolala svoje priznanie, aj tak bola zaživa upálená ako bosorka za to, že „brala úžitok od kráv, polí, záhrad a vinohradov“.

Csta
Bronzová značka, ktorá ukazuje kadiaľ kráčal kat s odsúdeným na popravisko. V Trnave 2. novembra 2018. Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Posledná poprava mala veľké obecenstvo

Za monsterproces označil Šimončič konanie pred trnavskou súdnou stolicou v rokoch 1743 a 1744. Na popravisku vo februári 1744 skončili dve bosorky z Ružindola – Anna Chlebová-Jamborka a Magdaléna Görögová, vdova po Jurajovi Abdonikovi. Súd vypočúval manžela a početných príbuzných obvinených. Bosorky mali mať na svedomí úmrtia a ujmy na zdraví. Existujú doklady, že rodná obec Ružindol sa súdených žien nezastala a richtár a prísažní potvrdili, že boli podozrivé z bosoráctva dlhšie. Podľa rozsudku sa obe bosorky dopúšťali hrozných činov, škodili ľuďom, zvieratám i majetku, jedna sa vedela premeniť na žabu a druhá na mačku. Čítanie zápisnice zo súdneho pojednávania je smutným dokladom, kam až vie zájsť ľudská zášť, neprajníctvo či nenávisť. Štátny archív Trnava má vo svojom fonde zápisnicu - scenár, ako celá poprava bude prebiehať, počnúc prečítaním rozsudkov, prelomením prúta richtárom až po prepravu na popravisko a usmrtenie žien.

Poprava posledných ružindolských bosoriek sa konala pred početným obecenstvom z Trnavy i Ružindola, povinnú účasť mali v zastúpení magistrátu dvaja senátori, vicenotár a zástupca hlavného fiškála. Boli to posledné súdne procesy pred trnavským súdom s ružindolskými bosorkami, konštatoval Šimončič. Následne cisárovná Mária Terézia vydala dekrét o tom, že bosorky neexistujú.Ale na svoju bosorácku minulosť nedajú Ružindolčanky dopustiť doteraz,“ spomína Nádaská zistenia z výskumu v obci.

Pri rozhovoroch boli hrdé na to, že pochádzajú z rodov bosoriek, a to dokážu aj zúročiť. Obec začala napríklad robiť podujatie Ružindolská bosorka, kde si tradíciu pripomína scénkami s historickými kostýmami, tento rok na začiatku októbra pripravila aj rôzne interaktívne hry pre deti s vyrábaním vlastného herbára a spoznávaním vlastností byliniek, tiež gastrozónu a ochutnávku vín. Nádaská dodala, že Ružindol bol síce najsilnejšia, nie však jediná bosorácka obec. „V okolí Trnavy bolo ľudové mastičkárstvo rozšírené, liečitelia žili v mnohých obciach, kde ich ľudia vyhľadávali,“ povedala.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z TRNAVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?

Všeobecná lekárka Etela Janeková nezavrela ambulanciu ani na…

MUDr. Etela Janeková, PhD. od začiatku pandémie nezavrela svoju ambulanciu ani…

Východniarov lieči tento usmievavý lekár z Kene: Ľudia sú tu…

Kipchanga Chemwotei Sakong pre známych jednoducho Kip. O Slovensku dlho nič nevedel.…

Pavol Croft je slovenský Indiana Jones. Nechcelo sa mu stáť…

K histórii a umeniu mal Pavol Croft vždy blízko. Preto si ich vybral…

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…