Vedci našli presné miesto, odkiaľ všetci pochádzame
Rozsiahla mokraď, ktorá sa rozprestiera južne od rieky Zambezi na severe Botswany, má byť podľa vedcov miesto pôvodu ľudstva.
BOTSWANA 29. októbra - Homo sapiens, človek rozumný, ktorý sa zvykne označovať aj ako anatomický moderný človek, sa podľa štúdie publikovanej v magazíne Nature objavil pred 200 000 rokmi v povodí rieky Zambezi.
Na území, ktoré okrem Botswany zahŕňa aj časť Namíbie a Zimbabwe, sa rozprestieralo obrovské jazero. Okolie vodnej plochy bolo veľmi úrodné a bolo obývané prvými modernými ľuďmi.
Austrálska vedkyňa, profesorka Vanessa Hayesová, ktorá je genetičkou v Garvan Institute of Medical Research, na margo nových zistení pre portál Independent povedala: „Už nejaký ten čas bolo jasné, že moderný človek sa objavil zhruba pred 200 000 rokmi v Afrike. Predmetom diskusie bola však presná lokácia, odkiaľ sa naši najstarší predkovia rozptýlili.“
Ako výskum prebiehal?
Profesorka Hayesová spolu s kolegami odobrali vzorky krvi dobrovoľníkom z Namíbie a Južnej Afriky a skúmali ich mitochondriálnu DNA. Tá sa takmer výlučne prenáša z matky na dieťa vajíčkovými bunkami a jej sekvencia zostáva v priebehu generácii rovnaká, čo z nej rozbí ideálny nástroj na skúmanie pôvodu.
Tím výskumníkov sa zameral predovšetkým na výskum Línie L0 – najstaršej známej populácie moderného človeka – a následne porovnával kompletný kód DNA rôznych ľudí.
Vedci kombinovali genetiku s geológiou a klimatickou fyzikou
Geologické dôkazy svedčia o tom, že v danej oblasti sa nachádzalo najväčšie africké jazero Makgadikgadi, ktoré bolo dvakrát tak veľké ako Viktóriino jazero (v súčasnosti najväčšie africké jazero s rozlohou takmer 70-tisíc km²). Navyše počítačové simulácie vtedajšieho podnebia naznačujú, že pomalý výkyv zemskej osi priniesol pravidelné zmeny zrážok v celom regióne.
Podľa klimatológa Axela Timmermana zmeny v podnebí otvorili akoby zelené chodbičky plné vegetácie, čo pred 130 000 rokmi podnietilo ľudí migrovať smerom na severovýchod a pred 110 000 smerom na juhovýchod. Ľudia sa po prvýkrát začali rozptyľovať po okolí – dláždili tak cestu pre moderných ľudí na to, aby mohli migrovať z Afriky do celého sveta.
Podobný časový interval vyplýval aj z genetických výskumov. „V najranejších materských podskupinách moderných ľudí sme pozorovali výraznú genetickú divergenciu, ktorá naznačuje, že naši predkovia sa sťahovali z vlasti pred 130 000 až 110 000 rokmi,“ vysvetlila genetička Hayesová, ktorá zároveň dodala, že nové zistenia potvrdzujú, že prvá vlna migrovala na severovýchod, druhá na juhozápad. Tretie vlna podľa je slov zostala v rodnej krajine dodnes.
