Aj keď si pospíme o hodinu dlhšie, posun času môže potrápiť náš organizmus. Takto tomu zabránite
TASR
TASR

Aj keď si pospíme o hodinu dlhšie, posun času môže potrápiť náš organizmus. Takto tomu zabránite

Letný čas na zimný sa mení v noci zo soboty (26. 10.) na nedeľu (27.10.), o tretej hodine v noci sa posunie o hodinu späť.

Foto: Ilustračné — Foto: TASR, pexels.com

Bratislava 25. októbra (TASR) - Pri prechode na zimný čas pomôže organizmu dodržiavanie spánkovej hygieny, pitného režimu, pravidelný pohyb a vyvážená strava, radí Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Letný čas na zimný sa mení v noci zo soboty (26. 10.) na nedeľu (27.10.), o tretej hodine v noci sa posunie o hodinu späť.

Adaptácia je individuálna

Biologický rytmus organizmu sa podľa ÚVZ posunu času na jeseň prispôsobuje pomalšie ako na jar, pretože naň výrazne vplýva úroveň osvetlenia za súmraku a úsvitu. Väčšie ťažkosti pociťujú ľudia, ktorí vstávajú skoro a tí, ktorí spávajú menej ako sedem hodín. Avšak, kým pri prechode na letný čas viaceré štúdie poukázali na vyšší počet dopravných nehôd, úrazov na pracovisku a vyššie riziko srdcových infarktov, jesennej zmene času štúdie pripisujú pokles ich počtu.

„Z výsledkov medicínskych výskumov vyplýva, že vnútorné hodiny organizmu nedokážu okamžite, zo dňa na deň, reagovať na zmenu času,“​ hovorí vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR Jana Hamade. „​Adaptácia je veľmi individuálna, aj s ohľadom na vek a zdravotný stav. Ťažkosti môžu mať malé deti, ktorým sa naruší denný a spánkový režim, ale aj ľudia s psychickými a chronickými ochoreniami, napríklad srdcovo-cievnymi, endokrinnými, neurologickými a s poruchami imunity,“​ priblížila.

Foto: Ilustračné
Foto: Ilustračné Foto: pixabay.com

„Posun času na jeseň býva vnímaný ako získanie hodiny k dobru, ráno sa dá dlhšie spať, no večer zasa príde skôr únava,“​ dodala. „Hoci večer môžete ísť do postele o hodinu neskôr, v prvých dňoch alebo týždňoch sa zobúdzate podľa nastavenia organizmu na letný čas a o hodinu spánku sa ukrátite,“​ tvrdí Hamade. Podľa nej to môže vyvolať únavu, nervozitu, bolesti hlavy, malátnosť, poruchy koncentrácie a prispieť aj k nárastu sezónnych depresií. „Pomocou v prvých dňoch posunu času môže byť malá zmena spánkového rytmu – chodievajte spávať o štvrťhodinu neskôr, prípadne si doprajte polhodinu spánku navyše počas voľných dní,“​ radí Hamade.

Netreba zabúdať na pitný režim 

Pre zdravý spánok pracovníci ÚVZ odporúčajú nekonzumovať večer ťažko stráviteľné jedlá a posledné jedlo si dať najneskôr štyri hodiny pred spánkom. Tiež štyri až šesť hodín pred spánkom nepiť alkohol, kávu, zelený a čierny čaj či energetické nápoje. Ďalšou zásadou spánkovej hygieny je dobre vyvetrať miestnosť, pretože teplota v mieste, kde sa spí, by nemala byť vyššia ako 20 stupňov Celzia. Tiež krátko pred spánkom nefajčiť a aspoň štyri hodiny pred spánkom intenzívne necvičiť. V spálni nemá byť televízor.

Na jeseň organizmus viac ohrozujú rôzne infekčné ochorenia. „Aj pre skoré stmievanie sa viac ľudí pohybuje v uzavretých priestoroch a tak sa zvyšuje pravdepodobnosť prenosu infekčných ochorení formou kvapôčkovej infekcie,“​ povedala Hamade. Na ochranu pred infekčnými ochoreniami podľa nej treba napriek kratším dňom venovať aspoň pol hodinu denne pohybu. „Môže to byť rýchla chôdza alebo jednoduché cviky na precvičenie celého tela, ktoré môžete robiť počas prestávok v práci,“​ hovorí. Netreba zabúdať na pitný režim, pričom najzdravšia je čistá voda a vhodné sú i nesladené šťavy alebo čaje. Dobrému fungovaniu organizmu a ľahšiemu zvládnutiu zmien napomôže aj vyvážená strava s dostatkom vitamínov. Najdôležitejší je prísun vitamínu A, C, E a vitamínov skupiny B.

Zmena času 

V Európe sa v nedeľu 27. októbra 2019 skončí letný čas. Na Slovensku si ručičky hodiniek bude treba posunúť z 03.00 h stredoeurópskeho letného času (SELČ) na 02.00 h stredoeurópskeho času (SEČ). Znamená to, že ľudia si pospia o hodinu dlhšie.

Letný čas trval od 31. marca do 27. októbra 2019. Platil vo všetkých štátoch Európy okrem Islandu, Bieloruska, Ruskej federácie, častí Grónska a nórskych ostrovov Jan Mayen a Špicbergy.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) 26. marca 2019 na zasadnutí v Štrasburgu podporili ukončenie striedania sezónneho času od roku 2021.

Občania členských štátov Európskej únie, ktoré sa rozhodnú pre letný čas, by si mali poslednýkrát posunúť ručičky hodiniek v poslednú marcovú nedeľu roku 2021. V tých krajinách EÚ, v ktorých sa rozhodnú ponechať štandardný čas, by si mali naposledy prestavovať hodinky v poslednú októbrovú nedeľu 2021. Vyplynulo to z textu smernice, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 410 za, 191 proti a 51 sa zdržalo hlasovania. Europarlament tak podporil návrh Európskej komisie (EK), samotné ukončenie sezónnych zmien času však poslanci posunuli z roku 2019 na 2021, informoval EP na svojom portáli.

Poslanci EP v nadväznosti na občianske iniciatívy vyzvali vo februári 2018 Európsku komisiu, aby zvážila zmenu smernice upravujúcej striedanie letného a zimného času.

EK zorganizovala v dňoch 4. júla až 16. augusta 2018 verejnú konzultáciu o sezónnom striedaní času v členských štátoch EÚ. V nej odpovedalo 4,6 milióna obyvateľov, EK výsledky oficiálne zverejnila 31. augusta 2018. Podľa výsledkov si 84 percent respondentov už nepraje zmeny času. Predseda EK Jean-Claude Juncker na to 12. septembra 2018 zareagoval slovami, že striedanie sezónneho času je potrebné zrušiť.

EK o dva dni - 14. septembra 2018 - poskytla vyjadrenie, že striedanie sezónneho času treba zrušiť, pričom je na členských štátoch EÚ, aby sa rozhodli, či sa ich občania budú riadiť letným, alebo stredoeurópskym časom.

Na európskom kontinente sú tri časové pásma: západoeurópsky (alebo greenwichský stredný čas, GMT), stredoeurópsky, a napokon východoeurópsky čas (doň patria napríklad Fínsko, pobaltské štáty, krajiny juhovýchodnej Európy vrátane Ukrajiny, Rumunska, Bulharska či Grécka).

Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo, sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (Mrhanie denným svetlom).

Na úrovni EÚ došlo k zjednoteniu harmonogramu sezónnych zmien času v 80. rokoch 20. storočia, keď sa v rámci jednotného trhu harmonizovali odlišné dátumy striedania sezónneho času jednotlivých členských štátov Únie. Na základe súčasnej smernice o úprave času (2000/84/ES) dochádza k sezónnym zmenám času v poslednú marcovú a poslednú októbrovú nedeľu.

Zmena času pôsobí na ľudí individuálne. Odporcovia posunu hodinových ručičiek tvrdia, že striedanie "letného" a SEČ vyvoláva u niektorých ľudí psychické poruchy, depresie a únavu. Podľa psychológov však možno tieto problémy zvládnuť už v priebehu niekoľkých dní vhodne zvoleným relaxom a odpočinkom.

Už ste čítali?

Rómsky lekár z Košíc: Na ZŠ mi imponovalo, keď odo mňa odpisovali…

Nikolas Rybár je mladý doktor s veľkou chuťou do života. Na pacientov nechce…

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…