Českí vedci poznajú odpoveď, ktorý čas je pre nás lepší. Tento by sme si mali nechať všetci

PRAHA 25. októbra - Aj v Českej republike sa diskutuje o tom, ktorý čas je pre ľudí lepší. Na území súčasnej SR sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu 1. svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa jeho dĺžka na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá sedem mesiacov. Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie i niektoré štáty USA. Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už ale niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod zdravotné problémy. 

Najlepší je prirodzený stredoeurópsky čas, tvrdia českí vedci

Podľa nich je zavedenie zimného času tou najlepšou voľbou. „Letný čas je ešte horší ako zostať pri striedaní. Najzdravšou a prirodzenou variantou je trvalé zavedenie steedoeurópského času, nesprávne označovaného ako zimný čas,“ odznelo na seminári, kde sa stretli vedci z Akadémie vied Českej republiky. Ako informovala Česká televize, odborníci priniesli svoje dlhoročné štúdie, ktorými to potvrdili. „Voľba je jednoznačná. Nechápem, prečo každý rok posúvame hodinky a neriadime sa štandardným stredoeurópskym časom," uviedol astrofyzik, Jiří Dušek. Českí vedci odhadujú, že Česká republika ušetrí ročne 50 miliónov korún vďaka letnému času. 

Pre človeka je ideálne, ak je na dennom svetle maximálnu možnú dobu

Pre kvalitu ľudského života je najdôležitejšie práve ranné svetlo, ktoré je intenzívnejšie. Keby sme zostali len pri letnom čase, tak by sme si zimné rána bez slnka predĺžili. To by viedlo podľa vedcov k nespavosti niektorých obyvateľov, malo by to dopady na psychiku človeka, narušil by sa metabolizmus a narástla by aj obezita.