Tam, kde sú vlky, nie je mor ošípaných. Napriek tomu sme ich za posledné roky zastrelili viac ako 1500

BRATISLAVA 12. októbra - Vlk je na medzinárodnej úrovni chráneným živočíchom. Zdá sa, že je obľúbený aj medzi Slovákmi. Na Majstrovstvách sveta v hokeji 2011, ktoré sa konali u nás doma, bol maskotom šampionátu. Čo je však dôležitejšie, už 50-tisíc ľudí podpísalo otvorenú výzvu  za zastavenie lovu vlka na Slovensku. Ide tak o historicky najväčšiu podporu environmentálnej výzvy. Doteraz mala prvenstvo pripomienka novely zákona o ochrane prírody a krajiny s takmer 30-tisícovou podporou.

Napriek tomu to s ochranou vlka dravého na Slovensku nie je až tak ružové. Jeho lov je možný od 1. novembra do 15. januára s výnimkou území vyhlásených na jeho ochranu. Ročne je povolené zastreliť 70 vlkov. Ochranári žiadajú zmenu, poukazujú pri tom aj na dôležitú úlohu vlka pri boji s africkým morom ošípaných.

Keď je zabitý alfa pár, môže sa rozpadnúť celá svorka

Svorky v susednom Poľsku majú bežne až 15 jedincov a pozostávajú z niekoľkých generácii. U nás majú svorky približne od 4 do 7 členov.  „Práve fungovanie a skladbu vlčej svorky ovplyvňuje lov. Základ svorky tvorí alfa pár, teda rodičovský pár, potom sú tu ich deti, mladšie i staršie a môžu tu byť i nejakí privandrovalci. A pri odstrele je ťažké vyhodnotiť úlohu vlka v svorke, takže môže byť zastrelená matka či otec a svorka sa môže rozpadnúť,“ vysvetľuje Andrea Settey Hajduchova zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF Slovakia).

Prečítajte si tiež: Ochranár Erik Baláž: Väčšina ľudí, ktorí sa stretli s vlkom, o tom dodnes nevie

Podľa európskej Smernice o biotopoch musia štáty na ochranu vlka vyhlásiť osobitné chránené územia. V zime vlk schádza za korisťou, mimo týchto území a vtedy je lovený. „Je to, akoby sme vlkov chránili v obývačke, ale v kuchyni by sme ich strieľali,“ povedal pre denník Sme Jerguš Tesák zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).

Settey Hajduchova z WWF zdôraznila, že od roku 2000 bolo na Slovensku legálne zabitých 1764 vlkov. Odhaduje sa pritom, že u nás žije okolo 400 jedincov. Settey Hajduchova upozorňuje, že podmienky pre lov vlka sa sprísňujú. Na druhej strane, podľa jej slov ochranári odhadujú, že viac vlkov, ako sa uloví a nahlási legálne, sa v skutočnosti uloví formou pytliactva, ktoré je však ťažké v prípade vlka preukázať. Vlk má podľa mimovládnych organizácii aj dôležitú úlohu v boji s africkým morom ošípaných. 

Až 28 mimovládnych organizácii, vyzýva ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú (SNS), aby sa kvóty na lov vlka znížili. „Zastavenie lovu vlkov a zavedenie ich úplnej a dôslednej ochrany na celom území Slovenska zvýši pozitívny vplyv vlkov na zdravotný stav diviakov a jeleňov, prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov a tiež k predchádzaniu hospodárskych škôd,“ argumentujú mimovládne organizácie, ktoré navrhujú zaradiť vlka medzi celoročne chránené zvieratá.

Lovia chorú a oslabenú zver

Práve vlky podľa nich môžu pomôcť pri skorom zlikvidovaní chorých a uhynutých diviakov v súvislosti s AMO. Vysvetlili, že lovia najmä mláďatá, chorú a oslabenú zver, zároveň likvidujú aj uhynutú zver. „Dokážu tak účinne tlmiť a brániť šíreniu nákazy. Samy pritom aktívnym prenášačom ochorenia nie sú,“ skonštatovali.

Ministerstvo pôdohospodárstva má opačný názor. Vlk vraj nákazu rozširuje

Agrorezort tvrdí, že vlk sa kontaktom s infikovanou diviačou zverou môže dokonca stať aktívnym šíriteľom vírusového ochorenia. Ministerstvo životného prostredia tiež podporuje určenie nulovej kvóty a zastáva názor, že populácia vlka pomáha znižovať riziko šírenia nákazy.

O kvóte na lov vlka v tohtoročnej sezóne rozhodne ministerstvo pôdohospodárstva v pondelok 14. októbra. Pracovná skupina bude zložená zo zástupcov štátu, občianskych združení a ďalších organizácií.