Mykológ radí: Tieto huby zbierame bežne, no môžeme za ne dostať pokutu až 115 eur
Každého hubára poteší plný košík. Hubári by si však mali dávať pozor nielen na to, či zbierajú huby správnym spôsobom, ale aj či daná huba patrí medzi chránené.
ZVOLEN 12. októbra - Nielen rastliny či živočíchy sú chránené, ale aj huby majú svoj zoznam. Popredný slovenský mykológ Vladimír Kunca z Technickej univerzity vo Zvolene tvrdí, že samotný zber húb nijako nevplýva na ich rast v budúcoročnej sezóne. Napriek tomu upozornil na to, že aj huby môžu mať z nášho častého chodenia do lesa stres, čo môže ovplyvniť ich rast.
Zber húb je na Slovensku populárny. Je dobré, že ľudia v takom veľkom počte chodia na huby? Neohrozujú tým budúcoročný rast húb?
Zber húb je určite zdraviu veľmi prospešná aktivita a niečo také treba len podporiť. Je však dôležité, aby sa neporušovali určité pravidlá pri zbere plodníc, ktoré môžu ohroziť zdravie až život. Zber plodníc húb vo všeobecnosti nevplýva na ich budúcoročný rast. Je ovplyvnený hlavne klimatickými podmienkami a zásahmi človeka na lokalite. Avšak zvýšená aktivita v lese môže negatívne ovplyvniť podhubie niektorých druhov húb a tak prípadne pôsobiť na výskyt plodníc v budúcom roku. Samozrejme, ide hlavne o intenzívny pohyb v lese, čo môže spôsobiť poškodzovanie mycélia alebo zhutňovanie pôdy. V určitých úsekoch lesa sa to môže vyskytnúť hlavne pri jeho intenzívnych návštevách – ak desiatka ľudí prejde počas niekoľkých dní po tom istom mieste. Pri hube, ako živom organizme, to môže vyvolať niečo ako stres, čo sa môže prejaviť tým, že buď sa cez podhubie presunie na iné miesto alebo jednoducho uhynie. Oveľa horším vplyvom je však rozhrabávanie opadu a povrchu pôdy, čo môže spôsobiť presúšanie pôdy a podobnú reakciu ako som spomenul vyššie.
Pri kvetoch bežný človek vie, ktoré z nich sú chránené. O hubách to už neplatí. Aké chránené huby máme na našom území?
Na Slovensku máme už 20 rokov platný zoznam chránených druhov húb. Je v ňom uvedených 70 druhov, s pokutou za poškodenie alebo zber jednej plodnice od 23 do 115 Euro. V zozname prevažujú paradoxne hríby, ktoré my mykológovia a mykologický nadšenci nazývame aj ako „farebné druhy hríbov“, teda vyzerajú hlavne z pohľadu farby trocha inak ako „dubáky“. Sú tam však väčšinou druhy, ktoré bežný hubár nemá veľmi šancu stretnúť, ako druhy typické pre pralesy, rašeliniská alebo stepy. Sú však medzi nimi aj jedlé druhy, niektoré často zbierané ako niektoré farebné druhy hríbov alebo ako muchotrávka cisárska.
Okrem niekoľkých sporných druhov húb je hlavne dôležité, aby sa principiálne nechránili plodnice húb, ako je tomu stále teraz, ale lokality, biotopy, časti krajiny, s ich výskytom. Pokutovať niekoho za zber plodníc je menej dôležité a často málo účinné z pohľadu výskytu a prežitia väčšiny húb.
Ktoré ďalšie jedlé huby, ktoré sú na Slovensku často zbierané, sú chránené?
Napríklad hríb kráľovský, hríb príveskatý, suchohríb moravský, náramkovka cisárska a už spomínaná muchotrávka cisárska.
Pri zbere húb sa vyhýbajte starým, mäkkým plodniciam
Ako správne zbierať huby?
V prvom rade, na konzum zbierame len plodnice, ktoré bezpečne vieme určiť. Vyhýbame sa starým, mäkkým plodniciam, teda ich nezbierame. V nich už často prebiehajú rozkladné procesy, ktoré môžu produkovať rôzne toxíny a spôsobiť ľahké otravy. Plodnice je najlepšie vyberať zo substrátu celé. V prvom rade, na báze hlúbika sa môžu vyskytovať kľúčové znaky pre určenie hub. Na druhej strane, však nie je dokázané, žeby ich odrezávanie malo nejaký negatívny vplyv. Avšak, tak ako sa plodnice húb prirovnávajú k jablkám na strome, tak aj tie zbierame aj so stopkou a neodrezávame ich. Plodnice očistené od substrátu, hlavne pôdy, ukladáme najlepšie do košíka. Prijateľná je čiastočne aj plátenná taška, ale tam už dochádza k zmene tvaru plodníc. Ich ukladanie do iných tašiek alebo nádob môže byť len na veľmi krátky čas transportu, aby prípadne nedošlo hlavne k ich zapareniu, kedy sa aj jedlé huby stávajú jedovatými. Plodnice húb sa snažíme čo najskôr spracovať.
Ktoré huby si ľudia najčastejšie zamieňajú?
Asi najčastejšia je zámena jedlých druhov pečiarok za tie nejedlé až mierne jedovaté. Čo môže spôsobiť určité tráviace problémy, ktoré sa však nemusia prejaviť u každého človeka. Smrteľné otravy sa spájajú prevažne s muchotrávkou zelenou, ktorú si hubári pomýlia s veľmi chutnými zelenými druhmi plávok, alebo jej bielu formu za pečiarku. Už zámeny s menej závažnými dôsledkami sa vyskytujú aj pri muchotrávke červenkastej alebo bedli s muchotrávkou tigrovanou, pôvabnice fialovej za fialovo sfarbené pavučinovce alebo na jeseň aj kuriatok za líšku oranžovú. Veľmi nebezpečná je však zámena bedle za bedličku, ktorá si už u nás tiež vyžiadala ľudský život. Bedle majú na hlúbiku prsteň, ktorým sa dá pohybovať. Kľúčové je, aby sa bedle zbierali len veľké, dospelé plodnice na lúkach alebo okraji lesov v čistom prírodnom prostredí. Vyhneme sa tak aj zámene s mierne jedovatou bedľou červenejúcou záhradnou, ktorá rastie na človekom výrazne ovplyvnených miestach, ako sú hnojiská, kompostoviská a rumoviská, a ktorá sa v našich podmienkach posledné roky udomácňuje.
