Dobré noviny
Na týchto hrdinov nesmieme zabudnúť: Už je to 75 rokov od jednej z najkrvavejších bitiek na území Slovenska
TASR
TASR

Na týchto hrdinov nesmieme zabudnúť: Už je to 75 rokov od jednej z najkrvavejších bitiek na území Slovenska

Oslavy Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle 6. októbra 2019. Na snímke vojnoví veteráni.
Oslavy Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle 6. októbra 2019. Na snímke vojnoví veteráni. — Foto: TASR/František Iván

Karpatsko-duklianska operácia bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiacou s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek.

Vyšný Komárnik 6. októbra (TASR) - Stovky ľudí si v nedeľu dopoludnia pripomenuli 75. výročie Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Na pietnom akte pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle sa okrem viacerých hostí z domova a zo zahraničia zúčastnili aj najvyšší ústavní činitelia aj vojnoví veteráni. Desiatim udelil minister obrany Peter Gajdoš (SNS) pamätné medaily.

Na snímke vojnoví veteráni.
Na snímke vojnoví veteráni. Foto: TASR/František Iván

Pamätnú medailu dostali piati vojnoví veteráni zo Slovenska, štyria z Českej republiky a jedno ocenenie udelil in memoriam.

Chvalabohu, že si spomenuli, lebo za 40 rokov totality som nedostal ani raz. Som farár, za totality nám ich nedávali, ale odkedy pominula, dostal som asi 12 medailí, toto je 13.,“ povedal 90-ročný priamy účastník Karpatsko-duklianskej operácie Daniel Košťanský.

Ocenenie si prevzal aj Juraj Kohút, ktorý bojoval na inom úseku. „Ale na Duklu chodím, pokiaľ mi zdravie dovolí. Rád idem vzdať úctu kamarátom,“ dodal s tým, že aj napriek nepriaznivému počasiu prišiel vzdať úctu padlým hrdinom, ktorí bojovali proti fašizmu a za oslobodenie Československa.

Na spomienkovej slávnosti sa pravidelne zúčastňuje aj 94-ročný Ján Štefánik. „Je to dôležité, veď koľko národa tu padlo. Treba tu chodiť a uctiť si tých, ktorí sú tam - zakopaní. Dobré by bolo, keby dnešní mladí nezažili to, čo sme zažili my,“ povedal.

Hrdinov si uctila aj prezidentka

Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa Slovenská republika už nikdy nemohla stať ľahkou obeťou veľmocenského nátlaku, ozbrojeného násilia a nepriateľskej vojenskej mašinérie,“ povedala prezidentka SR Zuzana Čaputová počas nedeľňajšieho pietneho aktu kladenia vencov pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle.

Oslavy Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle 6. októbra 2019. Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová počas príhovoru.
Oslavy Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle 6. októbra 2019. Na snímke prezidentka SR Zuzana Čaputová počas príhovoru. Foto: TASR/František Iván

Pripomenula, že 6. október bol donedávna Dňom obetí Dukly, no v súčasnosti ide o Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. „Cítim v tom veľký rozdiel. O obetiach hovoríme aj vtedy, keď sa niekto náhodne ocitne v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste. Všetci Česi, Slováci, Rusíni a príslušníci ďalších národností, ktorí tu v septembri a októbri roku 1944 bojovali po boku sovietskej armády, sa na tomto mieste neocitli náhodne. Boli v správnej chvíli na správnom mieste, a preto obeť, ktorú pre vlasť priniesli, z nich v mojich očiach nerobí obete, ale hrdinov,“ povedala. Účastníkov Karpatsko-duklianskej operácie prezidentka vyzdvihla aj ako príklad „skutočného patriotizmu a obetavého vlastenectva“.

Oslavy Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle 6. októbra 2019. Na snímke vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Oslavy Dňa hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle 6. októbra 2019. Na snímke vpravo prezidentka SR Zuzana Čaputová. Foto: TASR/František Iván

Karpatsko-duklianska operácia bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiacou s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia, ktorá mala spojiť povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskymi vojskami, trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.

Už ste čítali?