Pred 75 rokmi československí vojaci zboru Ludvíka Svobodu vstúpili na Slovensko
TASR
TASR

Pred 75 rokmi československí vojaci zboru Ludvíka Svobodu vstúpili na Slovensko

Karpatsko-duklianskou operáciou 6. októbra 1944 sa začalo priame oslobodzovanie Československa.

Na nedatovanej reprosnímke vydanej 29. septembra 2014 Karpatsko-duklianska operácia. Na snímke sa guľometčíci presúvajú za pechotu pred Duklou . — Foto: TASR

Bratislava/Svidník 4. októbra (TASR) - Pietne akty kladenia vencov k Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle, k soche arm. gen. Ludvíka Svobodu a Pamätníku sovietskej armády vo Svidníku sa uskutočnia v spojitosti s Dňom hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Ten pripadá na 6. októbra a v roku 2019 pôjde o 75. výročie Karpatsko-duklianskej operácie (KDO).

„Dátum - 6. október - si výraznou mierou pripomínal bývalý režim po roku 1948, pričom sa stal akýmsi nástrojom propagandy," konštatoval pre TASR historik Vojenského historického ústavu (VHÚ) Igor Baka. "Tradície Československej ľudovej armády stáli práve na okolnostiach, ktoré sa odohrali v septembri - októbri 1944 na Dukle, čiže bol to nástroj propagandy, aby sa v armáde aj v spoločnosti upevňovalo československo-sovietske spojenectvo. Po udalostiach v roku 1968 sa zdôrazňoval socialistický internacionalizmus, čiže vojaci mali pochopiť, že obete na Dukle mali byť symbolom nerozlučného priateľstva, úloha a pomoc Červenej armády sa mali zdôrazňovať v tomto kontexte. Tie oslavy mali vtedy každý rok mohutný charakter a dlho pred výročím sa pripravovali,“ vysvetlil historik.

„V súvislosti s Prvým československým armádnym zborom sa v marxistickej historiografii vyzdvihovali vojenské a odbojové koncepcie i úloha KSČ v Moskve na úkor západného odboja. Celkovo sa východný odboj zdôrazňoval na úkor západného. Dokonca sa vytvorila predstava, že príslušníci toho zboru boli nositeľmi komunistickej ideológie, čo nie je pravda. To názorové spektrum bolo široké a nijako sa nelíšilo od postojov vojakov a ďalších vojakov a účastníkov zahraničného odboja na Západe. Išlo tam o silnú masarykovskú tradíciu a demokratické hodnoty,“ pokračoval historik.

Na archívnej snímke zo 6. októbra 1947 slávnostné položenie základného kameňa k pomníku padlých v boji na Dukle. Pohľad na rodinných príslušníkov  padlých v boji o Duklu pri ich pomníkoch.
Na archívnej snímke zo 6. októbra 1947 slávnostné položenie základného kameňa k pomníku padlých v boji na Dukle. Pohľad na rodinných príslušníkov padlých v boji o Duklu pri ich pomníkoch. Foto: Archív TASR/Anton Tarkoš

„Po novembri 1989 sa začal objavovať opačný extrém. KDO sa začala dehonestovať, vytvárali sa mýty, že nemala zmysel, že v nej zbytočne vykrvácali vojaci, že (najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu Josif Vissarionovič) Stalin nechal úmyselne ten zbor vykrvácať a podobne. To sa nezhoduje s okolnosťami, treba ich chápať v širšom historickom kontexte," konštatoval historik. A dodal: „Je potrebné si pripomínať obrovské obete, ktoré priniesli vojaci. Velenie odboja aj vojaci chceli prispieť k oslobodeniu svojej vlasti. To bolo veľmi dôležité. A KDO prispela aj k tomu, že sa Slovenské národné povstanie (SNP) nezrútilo hneď po niekoľkých dňoch, v lete to reálne hrozilo. Nemci totiž museli presunúť niektoré svoje jednotky do oblasti priesmyku,“ podčiarkol historik.

Príslušníci Prvého československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu prekročili 6. októbra 1944 hranice domoviny - Československa. Karpatsko-duklianskou operáciou sa začalo priame oslobodzovanie Československa. KDO sa uskutočnila v dňoch 8. septembra až 28. októbra 1944. Tvorila súčasť Východokarpatskej operácie a hlavný úder viedli vojská 38. armády genplk. Andreja Antonoviča Moskalenka v smere Krosno-Dukla-Prešov. Na jej ľavé krídlo nadväzovali zväzky pravého krídla 1. gardovej armády genplk. Andreja Antonoviča Grečka, útočiace z priestoru Sanok v smere Zagorz – Medzilaborce. Operáciu letecky podporovala sovietska 2. letecká armáda. Zámerom operácie bolo rozbitie protistojacich síl nemeckej skupiny armád „Severná Ukrajina“ (od 23. 9. 1944 skupiny armád "A") v predhorí Karpát a rýchly prechod karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc SNP. Podmienkou na splnenie tejto mimoriadne ťažkej úlohy bol moment prekvapenia a vysoké tempo útoku, uviedol VHÚ.

Hranice Slovenska ako prvé 20. septembra dosiahli jednotky pravého krídla 1. gardovej armády a na druhý deň oslobodili prvú slovenskú obec, Kalinov. V pásme 38. armády 6. októbra 1944 prešli definitívne na územie Slovenska aj jednotky Prvého československého armádneho zboru.

V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21.000 vojakov, 84.000 ďalších utrpelo rôzne zranenia. Aj jednotky Prvého československého armádneho zboru priniesli vysoké obete, vyše 1600 padlých, nezvestných a mŕtvych a 4068 zranených. Nepriateľské straty sa odhadovali na 52.000 padlých a ranených.

Už ste čítali?

Rómsky lekár z Košíc: Na ZŠ mi imponovalo, keď odo mňa odpisovali…

Nikolas Rybár je mladý doktor s veľkou chuťou do života. Na pacientov nechce…

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…