Dobré noviny
Otec indickej nezávislosti Mahátma Gándhí sa narodil pred 150 rokmi
TASR
TASR

Otec indickej nezávislosti Mahátma Gándhí sa narodil pred 150 rokmi

Bývalý indický premiér Manmohan Singh vešia na portrét Mahatmu Gándhího kvetinový veniec, archívna snímka
Bývalý indický premiér Manmohan Singh vešia na portrét Mahatmu Gándhího kvetinový veniec, archívna snímka — Foto: TASR/AP

Stal sa legendárnym duchovným vodcom indického boja za nezávislosť, ktorého obdivoval a obdivuje celý svet.

Pórbandar/Bratislava 1. októbra (TASR) – Presadzoval filozofiu aktívneho, ale nenásilného odporu. „Nasledujúce generácie len sotva uveria, že po zemi mohol vôbec niekedy chodiť takýto človek z mäsa a kostí," vyhlásil Albert Einstein o mužovi, ktorého poznal celý svet pod symbolickým menom Mahátma (Veľký duch).

Túto prezývku získal pre svoju múdrosť a odvahu, pre svoju charizmu a ľudskosť. V stredu, 2. októbra uplynie 150 rokov od narodenia mysliteľa a politika, najvýznamnejšej postavy indického národnooslobodzovacieho hnutia proti britským kolonizátorom Mahátmu Gándhího.

Prvé stretnutie s rasizmom

Mahátma Gándhí, celým menom Móhandás Karamčand Gándhí sa narodil 2. októbra 1869 v meste Pórbandar, ležiacom na západe Indie pri Arabskom mori. Jeho otec bol ministerským predsedom rovnomenného zväzového štátu.

Keď mal 13 rokov oženil sa s rovnako starým dievčaťom Kasturbáí. Pod nátlakom rodiny odišiel ako 18-ročný do Londýna študovať právo, hoci pôvodne sa chcel stať lekárom. Do Indie sa vrátil už ako vyštudovaný právnik a začal bojovať za lepšie životné podmienky Indov, ktorí nemali prakticky žiadne práva.

Po dvojročnej advokátskej praxi v Bombaji odcestoval v roku 1894 do južnej Afriky, kde ako prvý indický advokát obhajoval záujmy firmy, ktorá zamestnávala na juhu afrického kontinentu Indov.

Tam sa po prvýkrát stretol s rasizmom: „Cestoval vlakom. Európski osadníci v južnej Afrike cestovali prvou triedou a od Indov sa očakávalo, že si zakúpia lístok tretej triedy. Gándhí mal však rezervované miesto v prvej triede. Pri jednej ceste pristúpil do prvej triedy beloch, ktorý za asistencie polície dosiahol, že Gándhího z vlaku vyhodili a noc strávil v temnej a studenej čakárni," napísal indický spisovateľ Eknath Easwaran v knihe Gándhí človek.

Prebudili vlohy politického vodcu

Tieto zážitky rasovej diskriminácie a skúsenosti z verejnej činnosti v prospech juhoafrických Indov prebudili v Gándhím vlohy politického vodcu. „Čo sa týka môjho vodcovstva, je dané zvnútra. Nikdy som sa oň neusiloval, oveľa skôr mi pripadlo prirodzene ako výsledok verných služieb. Takýto druh vodcovstva môže človek rovnako málo odmietnuť alebo od seba odhodiť ako farbu vlastnej kože," povedal Mahátma Gándhí.

Tak, ako pred tým v Afrike, aj doma musel stráviť za svoje názory niekoľko rokov vo väzení. Napriek tomu dokázal zmobilizovať tisíce Indov, ktorí spolu s ním v roku 1930 uskutočnili peší pochod proti soľnej dani. Spolu s 80 prívržencami putoval 24 dní za soľou k 360 kilometrov vzdialenému moru. Tento prejav neposlušnosti proti britskému soľnému monopolu vzbudil sympatie na celom svete.

Jeho filozofia nenásilných metód politického boja formou občianskej neposlušnosti (tzv. satjágraha) a túžba po nezávislosti začala boj za slobodu, ktorá priniesla koniec britského kolonializmu. Od roku 1920 sa už ako uznávaný politik postavil na čelo strany Indický národný kongres, ktorú premenil na masovú politickú stranu.

Bojovník proti násiliu

Za svoj hlavný cieľ vyhlásila získanie úplnej nezávislosti od Spojeného kráľovstva mierovými prostriedkami. India ju získala 15. augusta 1947, kedy bola vyhlásená slobodná India dvoch domínií. Vtedy už 77-ročný Gándhí bol ale jediný, kto nesúhlasil s rozdelením Indie na náboženskom princípe, pretože hlásal náboženskú znášanlivosť.

Bojovník proti násiliu Mahátma Gándhí zahynul napokon rukou vraha - hinduistického fanatika. Cestou na modlitebné zhromaždenie v Dillí ho 30. januára 1948 zastrelil troma ranami z revolveru náboženský fanatik 36-ročný Náthurám Gódsé.

„Najväčším opomenutím v našej histórii je to, že Gándhí nedostal nikdy Nobelovu cenu za mier," povedal v roku 2006 Geir Lundestad - nórsky historik a do roku 2014 riaditeľ Nobelovho inštitútu, pričom dodal: „Gándhí sa bez Nobelovej ceny za mier mohol obísť, ale či sa zaobíde Nobelov výbor bez Gándhího, to je otázne."

Deň narodenia Mahátmu Gándhího, teda 2. október sa od roku 2007 pripomína ako Medzinárodný deň nenásilia. Zavedenie tohto sviatku schválilo Valné zhromaždenie OSN na svojom zasadaní 15. júla 2007 na počesť tohto významného mysliteľa a duchovného vodcu Indie.

Zdroj: Kronika ľudstva (1992); www.plus.rozhlas.cz

Už ste čítali?