V utorok sa novou šéfkou MMF stala Bulharka Georgievová

Washington 2. októbra (TASR) - Vo funkcii nahradila Francúzku Christine Lagardovú, ktorá odstúpila, aby sa mohla uchádzať o post šéfky Európskej centrálnej banky (ECB). Georgievová je iba druhou ženou na čele MMF. Georgievová prevzala vedenie MMF, ktorého členmi je 189 krajín sveta, v zložitom období. Rast svetovej ekonomiky sa spomaľuje a situáciu komplikuje obchodný konflikt medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta - USA a Čínou.

Kristalina Ivanova Georgievová sa narodila 13. augusta 1953 v Sofii. Stredoškolské vzdelanie získala na strednej škole Sedem svätých. V roku 1976 ukončila vysokoškolské štúdium politickej ekonómie a sociológie na Vysokej škole ekonomickej Karla Marxa (v súčasnosti Univerzita národnej a svetovej ekonomiky) v Sofii. O desať rokov neskôr na tej istej vysokej škole obhájila dizertačnú prácu na tému: Ekologická politika a ekonomický rast v USA.

Na Vysokej škole ekonomickej Karla Marxa pôsobila ako docentka v rokoch 1977 - 1993. Počas akademickej kariéry prednášala na popredných univerzitách po celom svete vrátane Harvardovej univerzity, Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova (MGU), Londýnskej školy ekonómie a politických vied (London School of Economics) a ďalších.

V rokoch 1993 - 2010 pracovala vo Svetovej banke (SB); najskôr ako ekonómka-ekologička (1993 - 1999), potom ako vedúca sekcie pre udržateľný rozvoj (2000 - 2004), a stála na čele sekcie pre styky s Ruskom (2004 - 2007, keď bola stálym predstaviteľom SB v Moskve).

V nasledujúcich dvoch rokoch (2008 - 2010) zastávala funkciu viceguvernérky SB, pričom pod jej gesciu patrila problematika súvisiaca s udržateľným rozvojom, kontrolovala úverové operácie SB v krajinách s neudržateľnou ekonomikou a v krajinách postihnutými konfliktami a živelnými pohromami. Zohrala významnú úlohu v reforme riadenia SB.

Od 8. februára 2010 do 1. novembra 2014 bola Georgievová členkou Európskej komisie (EK) vedenej Josém Barrosom, v ktorej zastávala funkciou eurokomisárky pre medzinárodnú spoluprácu a humanitárnu pomoc. V nasledujúcom období (2014 - 2016) bola podpredsedníčkou EK a komisárkou pre rozpočet a ľudské zdroje v EK vedenej Jeanom-Claudom Junckerom.

SB aj MMF na svojich webových stránkach zdôraznili, že v EK Georgievová pracovala s rozpočtom 161 miliárd eur a na tom poste sa "aktívne podieľala na riešení dlhovej krízy eurozóny, a potom v roku 2015 na riešení migračnej krízy".

Bulharsko ju 28. septembra 2016 nominovalo na post generálneho tajomníka OSN. Od 1. februára do 8. apríla 2019 vykonávala dočasne povinnosti prezidenta skupiny SB.

Kristalina Georgievová je autorkou vyše 100 publikácií, v ktorých sa zaoberá otázkami ekológie a politickej ekonómie. Medzi jej publikáciami sú aj učebnice o makroekonomike a mikroekonomike. Ovláda anglický, francúzsky a ruský jazyk.

Je vydatá, má jedno dieťa.