Klimatológ: Na štrajky je už možno neskoro. Ľudia by si mali uvedomiť, čo potrebujú a čo nie
Najhorúcejšou témou posledných týždňov je klimatická zmena a s ňou súvisiaci veľký štrajk, ktorý sa konal 20. septembra. Dobré noviny si do štúdia pozvali odborníka, s ktorým sa rozprávali nielen o tom.
BRATISLAVA 24. septembra - Hoci sa o klimatických zmenách hovorí už dlho, klimatický štrajk je minimálne v našich končinách nový fenomén. Ako tvrdí klimatológ Jozef Pecho, situácia je veľmi vážna a na štrajky tohto charakteru je možno aj neskoro. „Spoločnosť mala byť už v rozpoznávaní tejto hrozby oveľa ďalej už pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi,“ vysvetlil v talkšou KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom Jozef Pecho, ktorý dodáva, že „možno máme len niekoľko ďalších rokov na to, aby sme sa rozhodli, čo ďalej robiť.“
V Paríži prijali slabé záväzky
V roku 2015 sa v Paríži svetoví lídri stretli na konferencii OSN o zmene klímy. Už vtedy bolo jasné, že prijali slabé záväzky, ktoré klimatické zmeny neodvrátia, hovorí klimatológ. Navyše sa vraj ani neplnia. „Stále máme veľkú pravdepodobnosť (viac ako 45%), že sa globálna teplota do konca tohto storočia zvýši o viac ako 3 stupne Celzia,“ povedal pre Dobré noviny Jozef Pecho.
Situácia sa podľa neho môže spod kontroly vymknúť už v priebehu budúceho desaťročia a ak vraj budeme pokračovať ekonomicky tak, ako doposiaľ, tak je vysoko pravdepodobné, že sa globálna teplota zvýši minimálne o päť stupňov Celzia, čo má mať katastrofálne následky na celú planétu.
Pecho vysvetľuje, že najviac sa klimatické zmeny prejavujú v oblastiach, ktoré ich nespôsobili. Ide najmä o tropické pásmo medzi obratníkmi, kde žije viac ako 3,5 miliardy ľudí. „Doplácajú na to, aký veľký konzum a blahobyt je predovšetkým na severe a na západe,“ hovorí. Klimatické riziká sa začínajú prejavovať aj zvýšenou migráciou.
Potenciál vyvolať ekonomickú krízu v dohľadnej dobe v strednej a západnej Európe klimatické zmeny vraj nemajú, hoci napríklad minulý rok suchá spôsobili výpadky produkcie obilia práve v západnej Európe a aj na východe Slovenska, hovorí Pecho. Podľa neho však v budúcnosti k takým situáciám dôjsť môže.
Zhodnoťme, čo potrebujeme a čo nie
Čo sa týka záväzkov, klimatológ tvrdí, že Slovensko je na tom relatívne dobre. „My sme od roku 1990 dokázali znížiť emisie o viac ako 30%, čím sme výrazne presiahli dlhodobý cieľ EÚ,“ vysvetľuje. Ďalší vývoj bude podľa neho závisieť od toho, aké konkrétne opatrenia sa vykonajú v priemysle a v doprave. Pecho by podľa svojich slov zrušil dotácie fosílnych palív a presadil by podporu progresívneho zdaňovania externalít, čiže výrobkov s vysokou uhlíkovou hodnotou.
Dôležitá je podľa neho aj individuálna a morálna zodpovednosť. Človek by mal zhodnotiť, čo je pre neho z hľadiska materiálneho zabezpečenia nutné. „Ľudia musia mať určité vysvetlenia v tom, čo sa im ešte oplatí kúpiť a čo už naozaj nie,“ vysvetľuje. Ukázať by sa to mohlo vysvetlením konkrétnych opatrení v domácnosti a ako môžu ľudia ušetriť napríklad prerábkou na nízkoenergetický dom.
Viac sa môžete dozvedieť v priloženom videorozhovore.
