Nechcem mať z ciest iba selfiečka, hovorí Slovák, ktorý míňa úspory na pomoc deťom v chudobných regiónoch

BRATISLAVA 24. septembra – Cestuje, aby pomáhal iným. Pre mladého Slováka Františka Bogdanyiho alias Franky sa cestovanie pred pár rokmi stalo vášňou a to nielen pre krásu navštívených miest. Počas svojich ciest do chudobných krajín sveta sa snaží domácich podporiť, deti potešiť a vyčariť na ich tvárach úsmev.

„V dnešnej dobe už cestujú všetci, ale napĺňajú si tým svoje vlastné sny a zabúdajú na ľudí okolo. Venovať kúsok svojho času a seba pre radosť iného je hnací motor, čo ma tlačí dopredu,“ začína svoje rozprávanie mladý cestovateľ.

Prvá cesta do Afriky

Naplno cestovať začal pred šiestimi rokmi, keď skončil vysokú školu, rozpredal nepotrebné veci a vybral sa do Afriky. Z domova vyrazil preplneným autom cez Európu, Maroko, prešiel Saharu do Mauritánie aj Senegalu.

 „Cieľom bolo nájsť domáce prostredie, školy v malých dedinkách a deti, ktorým som vďaka rôznym sponzorom vedel dať školské aj zdravotné pomôcky. Od množstva známych sa mi podarilo vyzbierať aj oblečenie a malé finančné prostriedky,“ spomína Franky v rozhovore pre Dobré noviny.

Nefalšovaná radosť detí z vecí, ktoré považujeme za samozrejmosť, ho dojala. „Deti v Guiney či Senegale žijú v neuveriteľne zlých podmienkach. Bol to pre mňa silný zážitok, keď som v ich očiach videl iskru a vďaku. V jednej detskej škôlke mi deti zaspievali za to, že som ich naučil hrať ping-pong na spojených laviciach v škole,“ pokračuje.

Pomoc priamo na mieste

Každé miesto, ktoré počas ciest navštívil, bolo spontánnym rozhodnutím. „Vždy sa rozhodujem na mieste podľa pocitu, nazbieraných informácií, emócií a hlavne, keď situáciu vidím na vlastné oči. Na svete je mnoho organizácií, ktoré pomáhajú a majú to náročné, pretože musia platiť zamestnancov a aj iné náklady. Ja sa snažím podporiť deti a samotné rodiny priamo na mieste,“ hovorí Franky.

Deťom v chudobných oblastiach planéty ponúka jedlo, alebo zabezpečí pomôcky na vzdelanie. Deti sa snaží niečo naučiť alebo zanechať v nich zážitok, na ktorý len tak nezabudnú. Peniaze však z princípu miestnym nedáva, keďže vie, že by s najväčšou pravdepodobnosťou neboli správne využité.

Franky navštívil viac ako 50 krajín sveta. V Kambodži pomáhal centru pod vedením vysokej školy sv. Alžbety, ktoré sa staralo o deti bez rodičov s rôznymi zdravotnými problémami. V mikronézskom štáte Palau robil dobrovoľníka v materskej škôlke. Hoci len kúpa futbalovej lopty dokáže v chudobe hotové zázraky.

 „Na Filipínach som videl, ako sa deti dokážu tešiť z paličky a duše z bicykla. Ku šťastiu im stačí tak málo,“ spomína. Doma na Slovensku pracuje v štátnej správe a už v októbri sa chystá na ďalšiu cestu po Latinskej Amerike. V práci si vybavil neplatené voľno.

Pomoc sa ráta kdekoľvek

 Na Slovensku sa však stretáva aj s názormi, že ak chce pomáhať, prečo nie doma, lebo aj tu sú veľmi chudobné oblasti.

 „Stretol som sa s tým aj v iných kútoch sveta. Aj nedávno som dostal neprajné komentáre na sociálnej sieti. Ja som však šťastný, keď dokážem pomôcť vlastnými silami a inšpirovať iných, aby zmenili pohľad na svet a urobili aj niečo iné, ako užívali si vlastné pohodlie,“ myslí si Franky.

Na Facebooku spravuje stránku UPTOYOU, čiže všetko záleží na tebe, kde sa so svojimi zážitkami delí s ostatnými. Mnoho ľudí mu aj poslalo správu z ciest, ako sa snažili pomôcť tamojšej komunite aj počas krátkeho pobytu v zahraničí. Iní zase od neho pýtajú rady, ako pomôcť počas svojej cesty v konkrétnej oblasti sveta.

Franky verí, že aj jeho príbeh motivuje ďalších, aby počas svojich ciest nemysleli len na pekné fotky, ale aj na ľudí okolo.