S Delonom ju vo viedenskom hoteli prichytila mama. Romy Schneiderová sa nálepky Sissi chcela zbaviť celý život
Celá Európa si ju už navždy zapamätá ako rakúsku a uhorskú panovníčku. Úloha Sissi však bola pre Romy Schneiderovú aj prekliatím. Celý život sa snažila zbaviť nálepky naivky. Život však nemala vôbec jednoduchý a nepomohol k tomu ani jej osudový muž, Alain Delon.
Viedeň/Bratislava 21. septembra (TASR) - Už možno navždy jej bude patriť titul najslávnejšia európska herečka. Rakúska herečka Romy Schneiderová sa do sŕdc divákov navždy zapísala ako nezabudnuteľná rakúska cisárovná a uhorská kráľovná Alžbeta Bavorská, prezývaná aj Sissi. Film Ernsta Marischku z roku 1955 jej priniesol slávu, no svojím spôsobom aj prekliatie. Práve dnes 23. septembra uplynulo 81 rokov od narodenia obľúbenej herečky.
Romy Schneiderová sa narodila 23. septembra 1938 vo Viedni. Rakúsko bolo v tom období po anšluse súčasťou nacistickej Tretej ríše a tak automaticky získala nemecké štátne občianstvo. Pochádzala z hereckej rodiny, bola dcérou Magdy Schneiderovej a Wolfa Albach-Rettyho. Práve matka Romy Schneiderovej otvorene sympatizovala s nacistami. Romy dokonca tvrdila, že jej mama mala pomer so samotným Adolfom Hitlerom. Prezradila to ešte v roku 1976 vydavateľke časopisu Emma Alice Schwarzerovej. Rozhovor herečky a novinárky uzrel svetlo sveta len minulý rok v dokumente s názvom Večer s Romy, v ktorom boli po prvý raz zverejnené nahrávky interview, ktoré sa odohralo už pred viac ako 40 rokmi. Práve tu herečka tvrdí, ako veľmi pomerom jej matky a nacistického diktátora trpela a ako to vlastnej mame nikdy nebola schopná odpustiť.
V októbri 1938 sa herečkina rodina presťahovala z Viedne do Schönau am Königssee, kde Romy Schneiderová vyrastala u svojich starých rodičov, zatiaľ čo jej rodičia nakrúcali. Jej krstné meno Rosemarie bolo kombináciou mien jej babičiek, ktoré ju ale volali Romy. V roku 1940 sa narodil jej brat. O tri roky neskôr sa však ich rodičia rozišli, oficiálne ich manželstvo rozviedli v roku 1945. Po druhej svetovej vojne odišla do internátnej školy v Elsbethene neďaleko Salzburgu, ktorú ukončila v roku 1953. Jej matka Magda Schneiderová sa v tom roku vydala za hoteliéra Hansa Herberta Blatzheima.
Do herectva ju „prinútila“ mama
Romy Schneiderová nemala herecké ambície, na konkurz do filmu ju dlho nahovárala jej mama. V roku 1953 debutovala vo filme Keď biele orgovány začnú kvitnúť, kde hrala po boku svojej matky. Film jej priniesol úspech a tak získala ďalšiu úlohu vo filme Ohňostroj, odvtedy už bolo jej meno uvedené ako Romy Schneiderová a získavala ďalšie role. V tom istom roku sa predviedla tiež v hlavnej úlohe vo filme Mladosť kráľovnej Viktórie, v réžii Ernsta Marischku.
Ten istý režisér si ju vybral aj do titulnej role filmu Sissi (1955). Romy Schneiderová sa vďaka Sissi stala jednou z najpopulárnejších herečiek Európy. Film mal dve pokračovania Sissi – Mladá cisárovná (1956) a Sissi – Osudové roky cisárovnej (1957). Nakrútiť štvrtú časť o osudoch Sissi však mladá herečka už odmietla. Až neskôr sa priznala, že dve pokračovania prijala len kvôli nátlaku mamy a jej nevlastného otca. Do štvrtého filmu o rakúskej cisárovnej sa už ale jednoducho prinútiť nedala a to ani za navrhovaný honorár vo výške jeden milión mariek. Sissi už mala vraj herečka plné zuby a odmietala byť ľuďmi vnímaná ako naivná rakúska cisárovná. „Ja nie som Sissi, ja som Romy Schneider,“ vyjadrila sa a s uhorskou panovníčkou sa navždy rozlúčila.
Francúzsky idol žien jej navždy ukradol srdce
V roku 1957 vznikol film Monpti (Miláčik z Paríža). V roku 1958 obsadil režisér Pierre Gaspard-Huit Romy Schneiderovú do hlavnej úlohy vo filme Christine (Kristína). Počas nakrúcania sa po prvý raz stretla so svojou osudovou láskou, vtedy ešte neznámym francúzskym hercom Alainom Delonom. Herečka sa nikdy netajila tým, že Alain Delon bol skutočne jej osudovou láskou. Hoci ich prvé stretnutie bolo údajne akékoľvek len nie srdečné. Delon nazval Romy hlúpou slečinkou z Viedne a ona jeho arogantným mladíkom. Ako sa však blížil záver nakrúcania filmu Kristína, všetko sa zmenilo a z dvoch vtedy najkrajších hercov Európy sa stali milenci. Tento fakt odhalila zrejme ako prvá práve matka Romy, ktorá ich prichytila spolu na izbe v známom viedenskom hoteli Sacher.
Rodičom sa vzťah mladej herečky s vraj príliš pekným Francúzom vôbec nepáčil a dali jej to aj patrične najavo. Romy si však vybrala lásku a v marci roku 1959 sa francúzskym idolom žien zasnúbila a odišla za ním do Paríža. Na Francúzsko si sprvoti síce zvykala ťažšie, no potom, ako si zlepšila francúzštinu, herecký úspech sa dostavil aj tu. Menej ideálne to však už bolo v jej vzťahu s Delonom. Napriek tomu, že boli zasnúbení, svadbou sa ich láska neskončila.
V roku 1964 Romy nakrúcala v Hollywoode, keď dostala od Alaina list. „Odišiel som do Mexika s Natáliou. Všetko dobré, Alain,“ stálo v ňom. Delonovou vyvolenou bola Nathalie Bethélemyová, ktorá bola v tom čase už tehotná s Alainovým synom Anthonym. Delon si ju čoskoro zobral za manželku a to Romy psychicky nezvládla a podrezala si žily. Pokus o samovraždu bol však neúspešný a herečka sa rozhodla z Paríža, ktorý jej zlomil srdce, vrátiť do Nemecka.
Z Francúzska však predsa len pochádza jej úspešný film Katja (1959) od režiséra Roberta Siodmaka. Úspech sa dostavil aj s filmom La Piscine (Bazén, 1969), kde sa opäť ukázala po boku Alaina Delona, ktorý si ju vyžiadal za partnerku. Hoci sa tu cesty bývalých snúbencov opäť stretli, svoj vzťah už neobnovili. I keď je pravda, že Delon sa krátko po ukončení nakrúcania ich spoločného filmu rozviedol s manželkou.
Medzi jej najlepšiu tvorbu patria francúzske filmy
Herečka spolupracovala okrem francúzskych aj s nemeckými, rakúskymi, talianskymi režisérmi, určitý čas žila v americkom Hollywoode. Film Proces bol nakrútený podľa predlohy knihy českého autora Franza Kafku. Romy Schneiderová za úlohu v tomto filme získala v Paríži Cenu za najlepšiu zahraničnú herečku.
Z francúzskych režisérov mal na ňu najväčší vplyv Claude Sautet. Nakrútila s ním niekoľko filmov, ktoré kritika právom označila za vrchol jej tvorby. Sú to snímky Les choses de la vie (Veci života, 1970), Max et les ferrailleurs (Max a bitkári, 1971), César et Rosalie (Cézar a Rozália, 1972), Mado (1976) a Une histoire simple (Celkom obyčajný príbeh, 1978). V pamäti divákov zostal aj film Le vieux fusil (Stará puška, 1975), tragický príbeh chirurga (Phillipe Noiret) z francúzskeho malomesta, ktorý sa pomstí za manželku (Schneiderová) a dcéru, ktoré brutálne zavraždili esesáci.
Vo svojom poslednom filme La passante du Sans-Souci, (Pútnička zo Sans-Souci, 1982) si Romy Schneiderová zahrala dvojitú úlohu - nemeckú antifašistku Elsu, ktorá si so sebou do parížskej emigrácie zoberie chlapčeka Maxa po tom, ako nacisti zabili jeho otca, a zároveň postavu Maxovej manželky o takmer 40 rokov neskôr, keď sa jej muž pomstí nacistickému pohlavárovi žijúcemu v úkryte v Paraguaji.
Jej osobný život poznačili škandály a tragédie
V 80. rokoch minulého storočia bola umelkyňa na vrchole svojej kariéry, ale aj na vrchole svojich tvorivých i ľudských síl. Kým na plátne zvládala osudy žien s úplnou dokonalosťou, v osobnom živote sa jej nedarilo.
Na jar 1965 po rozchode s Delonom sa herečka vrátila do Nemecka, svojou účasťou podporila nevlastného otca pri otváraní jeho novej reštaurácie. Tam sa zoznámila aj s o pätnásť rokov hercom a režisérom Harrym Meyenemom. Svadbu mali 15. júla 1966 a na jeseň sa presťahovali do Berlína, kde sa im 3. decembra 1966 narodil syn David. Manželstvo sa skončilo rozvodom v roku 1975 a Harry Meyen, ktorý sa v roku 1979 obesil.
Druhýkrát sa herečka vydala 18. decembra 1975 za Daniela Biasiniho. Z tohto zväzku sa 21. júla 1977 narodila dcéra Sarah Biasini, ktorá je tiež herečkou. Na prelome rokov sedemdesiatych a osemdesiatych sa však u Romy začali prejavovať rôzne zdravotné problémy. Mohol za to určite aj fakt, že denná rutina herečky spočívala aj v tom, že vyfajčila údajne až 60 cigariet denne a tiež jej pravidelná konzumácia mnohých tabletiek a alkoholu, ktorými zaháňala depresie. Romy sa navyše na obličke objavil nádor. V roku 1981 podstúpila operáciu a stiahla sa do ústrania. Depresie sa však len zhoršili po tom, ako 5. júna 1981 tragicky zahynul jej syn David. Na oceľovom plote si prepichol tepnu a vykrvácal.
Film ukazuje posledné dni legendárnej európskej herečky
Romy Schneiderová zomrela 29. mája 1982 na infarkt v Paríži vo Francúzsku, dožila sa iba 43 rokov. Ešte predtým ju však stihol v sanatóriu navštíviť novinár a herečka poskytla nemeckému denníku Stern zrejme najotvorenejší rozhovor počas celého svojho života. Práve ten zachytáva aj film s názvom Tri dni v Quiberone. V luxusnom sanatóriu sa tu v roku 1981 herečka otvorene priznáva k tomu, že si vyčíta smrť jej prvého manžela a rozpráva aj o obavách, že stratí syna, ktorý práve v tom čase chcel žiť s otcom v USA. To sa, žiaľ, neskôr naplnilo, no oveľa horšie, ako by si sama kedy predstavovala. Do sanatória si herečka prišla po náročnej operácii odpočinúť a zbaviť sa závislosti na liekoch aj alkohole.
Do hrobu lístok s vyznaním od jej osudového muža
To sa jej však nikdy nepodarilo a o necelý rok ju našiel bezvládnu za stolom jej vtedajší partner Laurent Pétin. V jej krvi sa našiel alkohol aj lieky, no oficiálna príčina smrti bola infarkt. Romy Schneiderová je pochovaná v rodinnej hrobke po boku svojho syna Davida na cintoríne vo francúzskej obci Boissy-sans-Avoir, ktorá sa nachádza v departemente Yvelines. O pohreb sa postaral jej osudový muž, Alain Delon. Ten jej do hrobu vložil lístok s vyznaním: „Nikdy si nebola taká krásna. Pozri, naučil som sa pre teba pár slov po nemecky: Ich liebe dich, meine Liebe.“
Talentovaná herečka počas svojho krátkeho života natočila množstvo úspešných filmov. Získala francúzske filmové ceny César a bola nominovaná aj na prestížnu americkú filmovú cenu Oscar. Cena Romy Schneiderovej (franc. Prix Romy-Schneider) je francúzska filmová cena, udeľovaná od roku 1984 každoročne francúzskej, alebo frankofónnej herečke. Je pomenovaná na počesť herečky Romy Schneiderovej.