Mal byť úradníkom, nakoniec ho vychválil sám Louis de Funès. Československá legenda by dnes oslávila 112. narodeniny

Přelouč/Bratislava 22. septembra (TASR) - Všestranný umelec by 23. septembra oslávil 112. narodeniny. Filipovský stvárnil množstvo nezabudnuteľných charakterových a komediálnych postáv.

Hral študentov, nesympatických "šprtov" či "podlízačov", impulzívnych a náladových pánov, dobrých aj zlých dedkov. Prepožičal svoj hlas rozhlasu a dabingu, účinkoval v televízii. Množstvo ľudí ho pozná práve ako hlas Žandára zo St. Tropéz.

Prvý prelom

František Filipovský sa narodil 23. septembra 1907 v Přelouči. Veľký herecký talent zdedil pravdepodobne po otcovi Františkovi, ktorý bol hudobný skladateľ a spevák. Od detstva hral na rôzne hudobné nástroje a spieval v kostole. Už popri štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe hrával vo viacerých menších pražských divadlách, no nakoniec to nedokončil.

Pôvodne mal byť úradníkom, no začal sa venovať filmu. Prvú filmovú úlohu dostal v dráme Před maturitou v roku 1932. Skutočný herecký vzostup mu však priniesli populárne študentské komédie režiséra Martina Friča Škola základ života a Cesta do hlubin študákovy duše (1938, 1939). V nich František Filipovský stvárnil prototyp nesympatického "bifľoša" Krhounka (resp. Mazánka).

Známe filmy aj väčšie úlohy

Neskôr sa objavil aj v ďalších známych filmoch. Prefíkaným astrológom bol v legendárnom filme Císařův pekař - Pekařův císař (Martin Frič, 1951). Ako tajný policajt Bretschneider vystupoval vo filme Dobrý voják Švejk a v ďalšom dieli Poslušně hlásím stvárnil bláznivého poručíka Duba (Karel Steklý, 1956 a 1957).

Neskôr začal František Filipovský dostávať aj väčšie úlohy. Hral v komédií Pane vy jste vdova (Václav Vorlíček, 1970) a v tom istom roku aj v ďalšej bláznivej veselohre Čtyři vraždy stačí, drahoušku (Oldřich Lipský). Ako detektív Mrázek bol členom vyšetrovateľského tímu radu Vacátka (Jaroslav Marvan) v seriáli Hříšní lidé města pražského aj vo filme Vražda v hotelu Excelsior (Jiří Sequens, 1971).

Nasledovali komédie Marečku, podejte mi pero (Oldřich Lipský, 1976), Což takhle dát si špenát (Václav Vorlíček, 1977) a Já už budu hodný, dědečku (Petr Schulhoff, 1977). Veselého dôchodcu a harmonikára si zahral v sérii komédií Dušana Kleina o básnikoch – Jak svět přichází o básníky (1982), Jak básníci přicházejí o iluze (1984) a Jak básníkum chutná život (1987). K bohatej filmografii, ktorá obsahuje takmer 300 titulov možno prirátať aj seriály Pan Tau (Jindřich Polák), Arabela (Václav Vorlíček) či Létající Čestimír (Václav Vorlíček).

Najznámejší vďaka Funésovi

Filipovský v rozprávkach prepožičal svoj hlas dvojici medvedíkov v sérii Pojďte pane, budeme si hrát, aj Ferdovi mravcovi. Najviac sa však hlas Františka Filipovského spája s legendárnym francúzskym komikom Louisom de Funèsom. Jeho dabing bol natoľko výnimočný, že sa kolegovia chodili pozerať do štúdia na to, ako Filipovský prežíval Funèsove role.

Za neprekonateľný dabing ho pochválil dokonca aj samotný Louis de Funès v liste, ktorý mu poslal. „Pritom som mal z jeho dabovania vždy skôr rozpaky, alebo mindrák. Pripadalo mi to ako plagiát, že sa priživujem na prekrásnom, nádhernom a geniálnom komickom výkone," zaspomínal si na tieto časy František Filipovský.

K plánovanému stretnutiu oboch malých veľkých hercov, žiaľ, nedošlo. Ako pamiatka na toto dabingové majstrovstvo sa každoročne v Česku v hercovom rodisku – v Přelouči – udeľuje Cena Františka Filipovského za dabing.

Dcéra putovala v jeho šľapajách

František Filipovský bol držiteľom titulov zaslúžilý umelec i národný umelec. O svoje spomienky sa podelil s čitateľmi v knihách Šest dýmek Františka Filipovského (1981) a Kamarád dobré nálady (1994). Manželkou Františka Filipovského bola od roku 1937 Hilda, rodená Kvičinská, s ktorou mal tri deti. Jeho dcéra Pavlína Filipovská išla v jeho stopách, je herečkou a speváčkou.

Slávny herec zomrel 26. októbra 1993 v Prahe vo veku 86 rokov.