Maliarka Oľga Bartošíková vystavuje v galérii svoje celoživotné dielo
Po premiére v Senici a repríze v rodnom Holíči vystavuje v trnavskej Galérii Jána Koniarka v rámci cyklu Umelci Záhoria svoje obrazy maliarka Oľga Bartošíková.
Slovenská maliarka Oľga Bartošíková. Foto: TASR/Milan Soukup
Trnava 13. septembra (TASR) – Po premiére v Senici a repríze v rodnom Holíči vystavuje v trnavskej Galérii Jána Koniarka v rámci cyklu Umelci Záhoria svoje obrazy maliarka Oľga Bartošíková. Stále aktívna, dnes už 91-ročná umelkyňa sa predstavuje 125 dielami. Na rozdiel od predchádzajúcich je trnavská prezentácia Obrazy (1957-2013) obohatená o 15 diel zo 60. rokov, ktoré poukazujú na silné tvorivé obdobie autorky. Vo výstavných priestoroch galérie v Kopplovom kaštieli bude výstava jej celoživotného diela do 6. októbra. Kurátorom je Štefan Zajíček.
Rodáčka zo Záhoria (1922) študovala na Akadémii výtvarných umení v Prahe u Jána Želibského. V rokoch 1958 spolu s Jarmilou Čihánkovou, Tamarou Klimovou a Vierou Kraicovou založili Skupinu 4, ktorá existovala do roku 1967. V súčasnosti je členkou Slovenskej výtvarnej únie – Spoločnosti voľných výtvarných umelcov v Bratislave, zúčastňuje sa na každoročných výstavách a činnosti tohto profesijného združenia.
Bartošíkovej tvorba prešla za 60 rokov značným vývojom
Oľga Bartošíková mala doteraz do 20 samostatných výstav a zúčastnila sa na desiatkach spoločných výstav na Slovensku a v zahraničí. Venuje sa prevažne voľnej výtvarnej tvorbe – komornej maľbe, jej diela sa nachádzajú v zbierkach slovenských galérií a v súkromných zbierkach. "Je doteraz veľmi čulou a aktívnou autorkou," zdôraznil kurátor výstavy a riaditeľ Záhorskej galérie Jána Mudrocha Štefan Zajíček. Maliarka bola manželkou známeho výtvarného teoretika Lubora Káru. "Celá rodina je umelecky zameraná, staršia dcéra Darina je zakladateľkou Divadelnej Nitry a mladšia Elena bola predsedníčkou Slovenskej výtvarnej únie," informoval Zajíček.
Maliarske dielo Bartošíkovej prešlo počas vyše šesťdesiatich rokov tvorby mnohotvárnym vývojom. V prvej etape vychádzalo z expresionizmu v plošnom dekoratívnom prístupe. Po nástupe normalizácie sa autorka venovala zátišiu hyperrealistických obrazov, v 80. rokoch maľuje zátišia a po strate domu v rodnom meste stvárňuje svoje spomienky vo figurálnych rodinných portrétoch. "Maliarka je osamelým bežcom na slovenskej výtvarnej scéne," uviedol kurátor výstavy. Ide cestou budovania vlastného maliarskeho programu bez bližších interakcií s ostatnými výtvarníkmi či skupinami.
