Ako mladí sa museli rozísť kvôli rasistickým zákonom. Po takmer 50 rokoch sa konečne vzali

COLUMBUS 22. septembra - Ich láska je jedinečná. Napriek tomu, že museli dlhé desiatky rokov žiť jeden bez druhého, nikdy na seba nezabudli. Howard a Myra sa dôkazom, že existuje pravá láska naozaj existuje. Chodili spolu v čase, keď ešte študovali na strednej škole. Pred odchodom na vysokú sa ale museli odlúčiť. Nebolo to však z ich vlastného rozhodnutia, ale pre rasovú nevraživosť, ktorá zakazovala vzťahy a manželstvá medzi odlišnými rasami. Na ich lásku sa ľudia pozerali s nevraživosťou, zlobou a hnevom.

Láska na celý život

Howard Andrew Foster a Myra Clarková navštevovali rovnakú strednú školu. Zamilovali sa do seba a chodili spolu. Hoci v roku 1967 Najvyšší súd vo Virgínii zlegalizoval medzirasové sobáše, obyvateľstvo liplo na predsudkoch. Mladý pár osočovali, pretože Myra je beloška a Howard černoch. Ako uviedol portál Healthy Food House, ich vzťah trval dva roky. Keď však prišiel čas, kedy sa obaja museli posunúť ďalej a odísť študovať na vysokú školu, nechceli sa rozísť.

Museli sa rozlúčiť

Howard sa s rasizmom a diskrimináciou stretával aj na Technickom inštitúte v Columbuse v Ohiu, kde študoval. Pôvodcami rasistických momentov neboli iba študenti, ale aj profesori a pedagógovia. Ako sám priznal, bol v tej dobe jediný černoch, ktorý školu navštevoval. Nikomu nezáležalo na tom, ako sa učí a aké má výsledky.

Dlho uvažoval nad životom a Myrou, preto sa rozhodol vzťah ukončiť. Bál sa, že spoločnosť by ich spojenie nikdy neprijala. „Pamätám si, čo mi povedal. Vraj si nemyslí, že nás spoločnosť nechá byť šťastnými,“ spomína Myra. Pri lúčení sa objali a keď od seba kráčali, obaja sa obzreli, aby si posledný raz zamávali. Odvtedy sa nevideli. „Spoločnosť nechcela, aby sme boli spolu. Bol som smutný a bolo to nespravodlivé. Myrino šťastie bolo ale najdôležitejšie,“ spomína na ťažké chvíle Howard. „Veril, že budem bez neho šťastná. A je to tak v poriadku,“ priznala Myra.

V ich príbehu vzniká nová kapitola

Život plynul ďalej. Obaja sa zosobášili a založili rodiny. O svojich milovaných prišli kvôli chorobám. Zdalo sa, že sa všetko skončí, no vtom sa v ich „zaprášenej rozprávke“ objavila iskrička nádeje. Rok 2013. Opäť sa stretli, akoby to zariadil sám osud. Myra pracovala v hospici Mount Carmel, kde spoznala kolegyňu, ktorej dcéra sa vydala za Howardovho syna. Vďaka tomu sa Howard a Myra znova stretli a ich staré city opäť zahoreli.

„Stretli sme sa v parku Sharon Woods (na severe Columbusu, pozn. red.), bol jesenný deň. Sedeli sme pri piknikovom stole, držali sa za ruky a rozprávali sa, akoby sme spolu boli celý život,“ opísala stretnutie dojatá žena. Howard povedal, že o tom sníval, no myslel si, že sa to už nikdy nestane. Zasnúbili sa a 1. augusta roku 2014 si povedali svoje áno. Zároveň šlo o štyridsiate výročie ich prvej schôdzky.

Manželstvá medzi odlišnými rasami sú „povolené“ len krátko

Už je to 51 rokov, odkedy Najvyšší súd vo Virgínii rozhodol o legálnych sobášoch medzi dvomi odlišnými rasami. Rozhodnutie bolo uskutočnené v roku 1967 po tom, čo Mildred Jeterová a Richard Loving žalovali štát Virgínia, ktorého zákony boli nasmerované proti takýmto manželstvám. Ešte niekoľko rokov však trvalo, odkedy sa rozsudok rozšíril aj do ďalších štátov USA. Od rozhodnutia Najvyššieho súdu však vzrástol počet manželstiev medzi odlišnými rasami. Ľudia konečne mohli milovať kohokoľvek bez ohľadu na rasu.

Zatiaľ čo v roku 1958 s medzirasovými manželstvami súhlasili iba 4 percentá obyvateľov Spojených štátov, dnes je toto číslo vyššie, 87 %.