Manželia Zátopkovci: Narodili sa v rovnaký deň a stali sa olympijskými víťazmi v rovnaký deň

BRATISLAVA 19. septembra - Manželia Emil a Dana Zátopkovci sa zaradili medzi významných športovcov, ktorí reprezentovali Česko-Slovensko. Ich atletické úspechy z olympijských hier sú navždy zapísané v dejinách športu. Okrem toho je však zaujímavé aj to, že sa narodili v rovnaký deň a v rovnaký deň získali zlaté medaily na Olympiáde. Život so sebou prináša pozoruhodné náhody a toto je jedna z nich.

Narodeniny oslavovali v rovnaký deň

Obaja sa narodili 19. septembra 1922. Emil v Kopřivniciach na Morave a Dana v Karvinej. Vyrastala v Uherskom Hradišti, kde prvý raz „privoňala“ k športu. Venovala sa hádzanej. V hádzanárskom drese dosiahla úspech v roku 1949, kedy sa ako hráčka Slováckej Slávie stala majsterkou Československa v ženskej hádzanej. K hodu oštepom sa dostala až pomerne neskoro, a to vo veku dvadsiatich štyroch rokov.

O dva roky neskôr sa ako majsterka republiky vydala reprezentovať Československo na XIV. letných olympijských hrách v Londýne (1948). Na rovnakej olympiáde sa zúčastnil aj Emil. V behu na 10 kilometrov získal prvenstvo, hoci šlo iba o jeho druhý pretek s takouto vzdialenosťou.

Bežíš hrozne, budeš Emil Hrozný

Ťopek, ako Emila prezývali, mal charakteristický štýl behu. Otáčal hlavu a v tvári mal zvláštny výraz martýra, čím si vyslúžil ďalšiu prezývku „Emil Hrozný“. Počas kariéry sa ho ľudia na jeho bežecký výraz neraz spýtali. „Viete, nie je to gymnastika alebo krasokorčuľovanie,“ odpovedal s úsmevom. Svojimi úspechmi, medailami a prekonanými rekordmi si neskôr vyslúžil o niečo dôstojnejšiu prezývku „Česká Lokomotíva“.

Ako mladý odmietol pretekať

Keď mal Emil šestnásť rokov, pracoval v zlínskej obuvníckej spoločnosti Baťa. „Jedného dňa tréner športových celkov firmy ukázal na štyroch chlapcov, vrátane mňa, a povedal, aby sme pretekali,“ spomínal na svoju prvú skúsenosť s behom. „Namietol som, že som slabý a nehodím sa na beh, ale tréner ma poslal na lekársku prehliadku, kde povedali, že som na tom dobre. Takže som musel pretekať. Keď som začal, cítil som, že chcem vyhrať. Skončil som iba druhý. Takto všetko začalo.“ Hneď nato sa pridal k miestnemu atletickému klubu, kde začal trénovať pomocou vypracovaného tréningového programu, ktorý si zostavil. Ako sme už napísali, v roku 1948 si domov priniesol zlatú medailu z Londýna.

V nasledujúcom roku sa mu podarilo zlomiť svetový rekord v behu na 10 kilometrov, a to dokonca dvakrát. Držal svetové rekordy v behu na 5 kilometrov (1954), 20 kilometrov (1951), 25 kilometrov (1952 a 1955) a v hodinovom behu (dvakrát v 1951).

Vo Fínsku súťažili ako pár

Na Olympijské hry v Helsinkách (1952) už odcestovali ako manželia. Ich spoločný vzťah k dosiahnutiu športových úspechov zjavne dopomohol. Dana získala zlatú medailu v hode oštepom a Emil vyhral beh na 5 a 10 kilometrov a maratón. V rozhovore s novinármi sa atlét chválil, že Dana získala prekvapivé zlato v nadšení nad jeho výkonom, načo odvetila: „Hej? Tak choď a nachni nejaké dievča, uvidíme, či hodí päťdesiat metrov!“ Pár bol obľúbený aj pre svoje vzájomné doberanie sa.

Okrem týchto hier sa Dana predstavila aj na XVII. letných Olympijských hrách v Ríme v roku 1960, odkiaľ si priviezla striebornú medailu. V rokoch 1954 a 1958 sa stala majsterkou Európy a stanovila nový svetový rekord 55,73 metra.

Atletická dvojica dnes

Nanešťastie, zo sympatického páru zostala už iba polovica. Emil zomrel 22. novembra roku 2000. Pred Stadionom mládeže v Zlíne stojí jeho bronzová socha v životnej veľkosti. V roku 2012 bola Dana, vdova po Emilovi, pozvaná na letné olympijské hry v Londýne, kde sa zúčastnila na prvej olympiáde. Pozvanie odmietla.