Dobré noviny
Slepá a hluchá žena ako prvá v histórii vyštudovala univerzitu. Toto je jej neuveriteľný príbeh
Kristián Plaštiak
Kristián Plaštiak

Slepá a hluchá žena ako prvá v histórii vyštudovala univerzitu. Toto je jej neuveriteľný príbeh

— Foto: Flickr, Wikimedia CC

Počas štúdia si osvojila aj ojedinelú metódu, známu ako tadoma. Spočíva z toho, že slepo-hluchý človek priloží ruku na tvár hovoriaceho. Malíčkom zachytáva vibrácie hrdla, palcom pohyby pier a zvyšnými prstami tvár.

BRATISLAVA 15. septembra - Svet je dejiskom mnohých príbehov, z ktorých niektoré môžu vyzerať neuveriteľne. Takým je aj životný príbeh Helen Kellerovej, americkej spisovateľky, aktivistky a učiteľky. Ako prvý slepo-hluchý človek vyštudovala univerzitu. Ako sa jej to podarilo? Žila v úplnej temnote a bez akéhokoľvek zvuku. Práve tam si Helen vytvorila vlastný svet.

Detstvo v ničote

Helen Adams Kellerová, ako znelo jej celé meno, sa narodila 27. júna 1880 v meste Tuscumbia v Alabame. Na svet prišla ako úplne zdravé dieťa, no keď mala devätnásť mesiacov, ochorela na meningitídu (zápal mozgových blán), ktorá v tom čase ešte nebola dobre preskúmaná. Práve táto choroba ju pripravila o zrak a sluch.

Ako šesťročná sa zoznámila s Alexandrom Grahamom Bellom, slávnym fyzikom a vynálezcom, ktorý v roku 1876 ako prvý získal patent na telefón. V tom čase pracoval s nepočujúcimi deťmi, preto Heleninej rodine odporučil, aby kontaktovali Perkinsov inštitút pre nevidiacich neďaleko Bostonu.

Dom, v ktorom sa Helen narodila a žila.
Dom, v ktorom sa Helen narodila a žila. Foto: Wikimedia CC

Spojil ich osud

V inštitúte pracovala dvadsaťročná Anne Sullivanová, ktorá sa stala kľúčovou postavou v živote nevidiacej Hellen. Pokúšala sa ju naučiť prstovú abecedu, no neúspešne. Pokrok nastal po mesiaci. V ten deň Anne priviedla malú Helen k záhradnej pumpe a na jednu ruku jej spustila prúd vody, zatiaľ čo do druhej jej opakovane hláskovala slovo „voda“. Vtedy prišiel zlom a zvedavá Helen začala spoznávať svet okolo seba. Mladú pracovníčku inštitútu nútila, aby jej hláskovala názvy všetkého, čoho sa dotkla.

Priateľstvo Helen a Anne vydržalo štyridsaťdeväť rokov. Snímka pochádza z roku 1888.
Priateľstvo Helen a Anne vydržalo štyridsaťdeväť rokov. Snímka pochádza z roku 1888. Foto: Wikimedia CC

Čas na spoznávanie celého sveta

Po šiestich rokoch navštevovania inštitútu sa spolu s Anne Helen presťahovala do New Yorku. Navštevovala tam dve rôzne školy pre nepočujúcich. Keď sa s nadobudnutými vedomosťami vrátila, zapísala sa na Cambridgeskú dievčenskú školu a neskôr aj Radcliffovu univerzitu. Vďaka kontaktom s niekoľkými úspešnými ľuďmi sa jej podarilo pokryť svoje poplatky na štúdium. Spoznala sa s Markom Twainom, ktorý ju následne zoznámil s Henrym H. Rogersom, magnátom ropnej spoločnosti. Helen sa v tom čase sústreďovala na Braillovo písmo, čítanie znakovej reči hmatom. Navyše sa naučila rozprávať.

Fotografia Helen z roku 1904, kedy úspešne ukončila svoje univerzitné štúdium.
Fotografia Helen z roku 1904, kedy úspešne ukončila svoje univerzitné štúdium. Foto: Wikimedia CC

Ovládala jedinečnú metódu

Helen bola promovaná v roku 1904 ako dvadsaťštyriročná. To znamenalo, že sa stala prvým človekom v dejinách, ktorému sa podarilo úspešne vyštudovať vysokú školu s podobným postihnutím.

Počas štúdia si osvojila aj ojedinelú metódu, známu ako tadoma. Spočíva z toho, že slepo-hluchý človek priloží ruku na tvár hovoriaceho. Malíčkom zachytáva vibrácie hrdla, palcom pohyby pier a zvyšnými prstami tvár.

Helen počas štúdia na vysokej škole spoznala množstvo známych ľudí. Okrem spisovateľa Marka Twaina (na snímke) aj herca a komika Charlesa Chaplina.
Helen počas štúdia na vysokej škole spoznala niekoľkých známych ľudí. Okrem spisovateľa Marka Twaina (na snímke) aj herca a komika Charlesa Chaplina. Foto: Wikimedia CC

Úspešná spisovateľka a aktivistka

Telesne znevýhodnená žena za svoj život napísala dvanásť kníh. Prvou bola Príbeh môjho života, ktorá vyšla v roku 1903. Nasledovali Optimizmus (1904), Svet, v ktorom žijemPieseň o kamennej stene (1908), Moje náboženstvo a Z tmy (1926). Všetky boli napísané v Braillovom písme a preložené do viacerých jazykov. Ako skvelá rečníčka usporiadala rozsiahle prednáškové turné po Európe.

Helen s prezidentom Spojených štátov amerických Dwightom D. Eisenhowerom v Bielom dome.
Helen s prezidentom Spojených štátov amerických Dwightom D. Eisenhowerom v Bielom dome v roku 1953. Foto: TASR/AP

Pôsobila ako hlásateľka výchovy nevidiacich a nepočujúcich ľudí. Pri príležitosti stého výročia narodenia Louisa Brailla predniesla slávnostný prejav v hlavnom meste Francúzska. V roku 1956 jej prezident USA udelil Prezidentskú medailu slobody.

Helen v spoločnosti Patty Dukeovej herečky, ktorá ju stvárnila vo filme The Miracle Worker (1962).
Helen v spoločnosti Patty Dukeovej herečky, ktorá ju stvárnila vo filme The Miracle Worker (1962). Foto: Wikimedia CC

Jej odkaz sa šíri ďalej

V šesťdesiatych rokoch utrpela niekoľko infarktov, preto sa rozhodla stráviť svoje posledné roky života doma. Zomrela 1. júna 1968. Jej telo bolo spopolnené a ostatky umiestnené v blízkosti miesta posledného odpočinku jej dlhoročnej priateľky a spoločníčky Anne Sullivanovej. Organizácie po celom svete, ktoré sa zameriavajú na pomoc postihnutým, prevzali meno Helen Kellerovej do svojich názvov. Dúfajú, že jej príbeh bude aj naďalej inšpirovať všetkých tých, ktorých postretlo podobné nešťastie.

Pamätník Helen Kellerovej.
Pamätník Helen Kellerovej. Foto: Flickr

Zdroj: Wikipedia

Už ste čítali?