Táto časť dňa je najhoršia pre ľudské zdravie
Kristián Plaštiak
Kristián Plaštiak

Táto časť dňa je najhoršia pre ľudské zdravie

Vedci skúmajú, či existuje časť dňa, v ktorej sme najzraniteľnejší. Odhalili, že ľudia, ktorí sa popálili vo večerných hodinách alebo v noci, sa liečia v priemere o jedenásť dní dlhšie.

Ilustračná snímka — Foto: Pexels

BRATISLAVA 5. septembra - Všetky orgány v našom tele, pľúca, srdce, obličky aj koža, fungujú v akýchsi vlastných dvadsaťštyrihodinových cykloch. Tie sa často nazývajú aj cirkadiánnymi rytmami. Počas nich funkcia orgánov stúpa a klesá. Informuje o tom BBC.

„To, kým sme fyziologicky počas dňa, sa odlišuje od toho, kým sme v noci,“ uviedol Tami Martino, riaditeľ Centra kardiovaskulárnych vyšetrení z Univerzity v Guelph v Kanade, v rozhovore pre BBC. Jeho cieľom je zistiť viac o biologickom načasovaní v oblasti medicíny. „Osobne verím, že cirkadiánna medicína dokáže navždy zmeniť spôsob, akým sa staráme o ľudské zdravie. Je na rovnakej úrovni ako génová terapia, kmeňové bunky či umelá inteligencia,“ vysvetlil v rozhovore pre BBC.

Vizualizácia toho, ako krv prúdi srdcom.
Vizualizácia toho, ako krv prúdi srdcom. Foto: Wikimedia CC

Myšlienku, že naša fyziológia sa mení z hodiny na hodinu, vyslovil už starogrécky lekár Hippokrates. Počas dvadsiatich štyroch hodín pozoroval prívaly a útlmy horúčky. V Ázii zasa tradičná čínska medicína opisuje vitálnosť rôznych orgánov v závislosti od časti dňa. Pľúca sa ocitajú v najvyššom bode svojej aktivity, alebo vitálnosti medzi 3. a 5. hodinou, srdce medzi 11. a 13., obličky medzi 17. a 19. hodinou.

„Naše bunky boli vyvinuté tak, aby dokázali liečiť zranenia efektívnejšie v tom čase, kedy k nim došlo,“ povedal BBC John O'Neill, cirkadiánny biológ z Laboratória molekulárnej biológie v anglickom Cambridge-i. „Ak ste človek, je naozaj veľmi nepravdepodobné, že sa zraníte počas spánku. K zraneniam dochádza častejšie počas dňa.“

Fibroplasty pomáhajú „zaceliť“ zranenia.
Fibroplasty pomáhajú „zaceliť“ zranenia. Foto: Wikimedia CC

O'Neillov výskum odhalil, že bunky zvané fibroplasty, ktoré pomáhajú opravovať poškodené tkanivo tým, že naň prilepia nový kolagén, migrujú rýchlejšie do poškodených oblastí počas dňa. Z toho vyplýva, že zo zranení sa liečime rýchlejšie počas dňa ako v noci.

Výsledky výskumov a spôsoby liečby

Dôkazom jeho výskumu sú popáleniny. Pomocou Medzinárodnej databázy úrazov spôsobených popálením odhalili, že ľudia, ktorí sa poranili vo večerných hodinách alebo v noci, sa liečia v priemere o jedenásť dní dlhšie. Ako príklad by mohla poslúžiť aj sepsa, ľudovo otrava krvi. Je spôsobená opakovaným vyplavovaním patogénnych mikroorganizmov z infekčného ložiska do celého organizmu. Organizmus nie je schopný infekciu lokalizovať a koordinovane proti nej zapojiť imunitný systém. Ak „otrávite krv“ vzorke laboratórnych myší v noci, prežije iba jedna pätina z nich. Na druhú stranu ich prežije viac ako 90 %, pokiaľ sú infikované počas dňa.

Sepsu sprevádza vysoká horúčka, schvátenosť a prejavy zlyhania postihnutých orgánov.
Sepsu sprevádza vysoká horúčka, schvátenosť a prejavy zlyhania postihnutých orgánov. Foto: Flickr

Očkovať sa dajte ráno, srdce si nechajte operovať popoludní

Pokiaľ hovoríme o možnostiach liečby, vedci prišli s odpoveďou. Najlepšie by bolo, ak by sa podarilo odhaliť správne načasovanie užitia liekov a kúr. Práve to by, nepochybne, pomohlo zlepšiť zdravie a hlavne prevenciu zranení.

Ak sa teda v noci napríklad popálite alebo si spôsobíte tržnú ranu na ruke, hojiť sa bude dvakrát dlhšie ako keby ste si ju poranili cez deň. To však neplatí len v prípade poranení, píše BBC. Ak sa plánujete dať zaočkovať proti chrípke, objednajte sa na ráno. Vaše telo bude produkovať štyrikrát viac ochranných protilátok, ak sa dáte zaočkovať v čase medzi 9 a 11 dopoludnia, ako keby ste boli očkovaní o šesť hodín neskôr. V prípade, že vás ale čaká operácia srdca, opak je pravdou. Vaše vyhliadky na ďalší dlhodobý život sa výrazne zlepšia, ak pôjdete na operáciu popoludní.

Najzraniteľnejšími sme nadránom

Kardiovaskulárny systém je cikradiánnym rytmom. Náš tep a krvný tlak sú najnižšie počas toho, ako spíme. Keď však vstaneme, prudko narastú. Do tela sa pritom vyplaví adrenalín, ktorý naše srdce núti udierať rýchlejšie. Rovnako je to aj počas dňa. „Ak by ste monitorovali ľudí, ktorí prišli na pohotovosť, zistili by ste, že k infarktom dochádza najčastejšie okolo šietej hodiny ráno,“ tvrdí Martino.

Už ste čítali?

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…