Dobré noviny
Koniec plombám a vŕtaniu? Geniálne riešenie dokáže obnoviť zubnú sklovinu
Kristián Plaštiak
Kristián Plaštiak

Koniec plombám a vŕtaniu? Geniálne riešenie dokáže obnoviť zubnú sklovinu

— Foto: Zhejiang University

Čínski vedci vytvorili malé zhluky fosforečnanu vápenatého, čo je hlavná zložka zubnej skloviny, s priemerom iba 1,5 nanometra. Pomohla im k tomu látka zvaná trietylamín.

CHANG-ČOU 4. septembra - Čo je najtvrdšou látkou v ľudskom tele? Na túto otázku by iba málokto odpovedal správne. Správna odpoveď je totiž zubná sklovina. Aj táto jedinečná látka sa však časom dokáže opotrebovať. Vedci objavili látku, ktorá dokáže sklovinu nahradiť. Informuje o tom britský The Guardian.

Druhá zubná sklovina

„Po intenzívnej diskusii s dentistami veríme, že táto nová metóda má široké využitie v budúcnosti,“ uviedol v rozhovore pre The Guardian doktor Zhaoming Liu, spoluautor výskumu Če-ťiangskej univerzity v Číne.

V súčasnosti sa na opravu poškodenej zubnej skloviny používajú kovové zliatiny, amalgám a keramika, tie však nie sú ideálne. „Takéto materiály sa nedokážu dostatočne upäť ku sklovine a po približne piatich rokoch sa uvoľnia,“ dodáva.

Starostlivosť o zuby je dôležitá. Zubná sklovina sa však vekom oslabuje.
Starostlivosť o zuby je dôležitá. Zubná sklovina sa však vekom oslabuje. Foto: Wikimedia CC

Vedci v štúdii publikovanej v časopise Science Advances tvrdia, že objavili riešenie náhrady zubnej skloviny. Vyvinuli spôsob, ako vytvoriť malé zhluky fosforečnanu vápenatého, čo je hlavná zložka zubnej skloviny, s priemerom iba 1,5 nanometra. Pomohla im k tomu látka zvaná trietylamín. Súčasťou testovania v praxi bol kryštalický hydroxyapatit, niečo ako prírodná sklovina. Dva materiály sa spojili a vytvorili vrstvu.

Vedci zatiaľ vyskúšali produkt na vytiahnutých ľudských zuboch, ktoré udržiavali v roztoku pripomínajúcom prostredie úst. Vďaka gélu, ktorý obsahuje zhluky fosforečňanu vápenatého sa v priebehu 48 hodín zubná sklovina obnovila. Nedostatkom gélu je ale fakt, že sa mu podarilo vytvoriť len veľmi tenkú vsrtvu, ktorá je asi 400-krát tenšia ako nepoškodená sklovina. Tím výskumníkov tak teraz hľadá spôsoby, ako tento problém riešiť.

V súčasnosti gél testujú na myšiach a dúfajú, že v rozmedzí jedného až dvoch rokoch budú môcť metódu testovať aj na ľudských dobrovoľníkoch.

Už ste čítali?