Škola v Prievidzi zaviedla ako prvá uniformy pre deti. Fungujú tak už 4. rok, deti aj rodičia si pochvaľujú

PRIEVIDZA 28. augusta - Jav, ktorý je bežnejší vo Veľkej Británii či Spojených štátoch amerických, má svojho prvého zástupcu už aj u nás  Súkromná spojená škola v Prievidzi zaviedla uniformy pre žiakov. Na začiatku síce pretrvávali obavy z neznámeho, no dnes sa dá povedať, že vedenie urobilo správny krok.

Školské rovnošaty na Slovensku

Dievčatá nosia šedé šaty s červenými svetrami, chlapci zasa šedé nohavice, biele košele alebo tričká a červené vesty. Okrem odstránenia rozdielov medzi deťmi ide aj o reprezentáciu školy. „Rovnošata je nádherná,“ povedala v rozhovore pre SME žiačka druhého ročníka Evka. „Predtým som chodila do inej školy, tam sme nič také nemali. Šaty, ktoré mám doma, nosím cez víkend.“

Deti i rodičia sú radi, že sú praktické

Školákom a ich rodičom sa uniformy páčia. Oceňujú hlavne to, ako sa jednotlivé kusy oblečenia dajú kombinovať. Výborné sú aj farby. Deti sú rovnaké, zladené. Podľa učiteľov pomáhajú v odstraňovaní rozdielov medzi deťmi. Hoci sa niekoľko rodičov obávalo, čo bude s oblečením ich detí, ktoré majú doma uložené v skriniach, napokon súhlasili so zavedením uniforiem.

Pedagógovia zaujímajú rovnaké stanovisko

„Rodičia sa obávali, že deti sa budú musieť prezliekať v škole. Nie je to tak. V uniforme chodia do školy aj zo školy,“ vysvetlila pre SME Gabriela Bálintová, riaditeľka školy. Pochybnostiam rodičov rozumela. „Každá novinka so sebou prináša pochybnosti.“

Škola myslí aj na to, že deti rastú, a keďže zbytočné plytvanie nie je dobré, plánuje zriadiť burzu, kde by si rodičia vymieňali rovnošaty pre svoje deti.

Rozhovor s riaditeľkou školy

Riaditeľka školy v Prievidzi Gabriela Bálintová pre Dobré noviny vysvetlila viac nielen o rozhodnutí uniformy zaviezť, ale aj o tom, ako ich vnímajú rodičia a ako to vlastne s uniformami v ich škole funguje.

Prečo ste sa rozhodli zaviesť školské uniformy? Povedal by som, že ste sa inšpirovali zahraničím, je tak?

Cieľom bola kultúra odievania sa v škole a reprezentovanie školy touto formou. Samozrejme, že nás inšpirovalo zahraničie, ale aj degradovanie školy ako inštitúcie cez odievanie žiakov. Tepláky, „maskáče“ či vulgárne nápisy na tričkách do škôl nepatria.

Aké boli ohlasy rodičov, keď ste im po prvý raz odhalili svoje plány? Súhlasili všetci?

Bola potrebná prezentácia a komunikácia. Nie, nesúhlasili všetci, postupne si však túto myšlienku osvojili.

Ako vnímajú, nielen rodičia, ale aj deti, školské uniformy v súčasnosti?

Pochvaľujú si to.

Dostanú žiaci na začiatku roka niekoľko sád? Či ako presne uniformy „fungujú“?

Prváci dostanú jednu sadu a ostatné si dokupujú. Škola zabezpečuje servis.

Ako finančne náročné bolo zavedenie školských rovnošiat?

Adekvátne projektu.

Odporučili by ste projekt aj iným školám?

Ak sú o tom presvedčení, že je to správne, tak áno. Je to veľa práce s osvetou, ale stojí to zato.

Čo si o školských uniformách myslia detskí psychológovia

K povinným unoformám sa pre Dobré noviny vyjadrila aj školská psychologička Paulína Bartková. Podľa jej názoru môžu školské uniformy vytvárať aj akýsi pocit spolupatričnosti a súdržnosti. Zároveň to však môže byť niektorými žiakmi či rodičmi vnímané aj ako nemožnosť sebavyjadrenia sa.

Aký máte názor na školské uniformy?

Školské uniformy u nás nie sú veľmi rozšírené, na rozdiel od zahraničia. Sú populárne najmä kvôli stieraniu rozdielov medzi deťmi. Deti, ale aj dospelí, ich môžu vnímať rôzne, podobne ako je na to, napríklad, v rôznych povolaniach, kde sa nosí „uniforma“, či už ide o lekárov a policajtov. Pre každého zvonka je jasná príslušnosť k niečomu. Rovnako aj medzi deťmi to môže vytvárať istú súdržnosť, že sme na jednej lodi, my patríme pod jednu školu.

Na druhej strane to deti - a možno aj rodičia - môžu vnímať ako nemožnosť sebavyjadrenia sa. Ľudia oblečením často dávajú najavo určité svoje záľuby, že je fanúšik nejakého hudobného žánru a podobne. Niekto prostredníctvom oblečenia dáva najavo svoje hodnoty, aj keď rozumní ľudia si uvedomujú, že aj človek, ktorý nenosí značkové oblečenie, môže byť inteligentný, uznávaný, a naopak, kto nosí značkové oblečenie, nemusí byť vždy „niekto“.

Čo podľa vás môžu deťom dať? Naučia ich disciplíne?

Uniformy môžu dať deťom pocit rovnocennosti, rovnoprávnosti, rovnaké oblečenie môže vytvárať už spomenutý pocit súdržnosti, spolupatričnosti k danej skupine, teda v tomto prípade škole. Avšak otázka disciplíny je príliš široký pojem, pretože učiť sa disciplíne, teda vedieť, kedy je aké správanie vhodné a naopak nevhodné, sa dieťa učí už v rodine. Čiže pokiaľ tie hodnoty v rodine sú, škola ich môže udržovať. Škola samotná, bez spolupráce rodiča, dieťa disciplíne naučí len sčasti. Rovnako to platí naopak. Preto by škola a rodina mali spolupracovať a nie súperiť.

Myslíte si, že by sa zavedením povinných rovnošiat zrušili rozdiely medzi deťmi?

Môžu sa zredukovať rozdiely, ktoré sú viditeľné, značkové a neznačkové oblečenie, obuv. Vonkajšie porovnávanie to určite sčasti odbúra, ale stále sa môžu medzi sebou vychvaľovať, kto má čo doma. Žiaľ, stále sú a budú prítomné rozdiely, ktoré deti riešia, príkladom sú okuliare či rôzne iné hendikepy, či už viditeľné alebo neviditeľné ako poruchy učenia, a hlavne svoj výkon. V tom má veľkú náchylnosť k porovnávaniu najmä súčasná generácia, pretože žijeme v dobe, kedy je na výkon, v škole a zamestnaní, kladený veľký dôraz. Veľa robí aj samotné známkovanie na stupnici 1 až 5. Menšie deti neriešia farbu pleti či okuliare, staršie áno. Veľa závisí od výchovy a postojov rodičov, takisto na dieťa vplývajú učitelia v škole, ktorí ich tiež vedú v ich raste. Záleží len na nás, dospelých, ako ich budeme viesť k poznaniu seba a svojej hodnoty a pochopeniu, že každý z nás je jedinečný.