Košice patrili medzi najväčšie mestá Európy. Pred 200 rokmi však boli už len dedinou
Domovské mesto Maratónu mieru a Európske mesto kultúry za rok 2013 skrýva mnoho tajomstiev, o ktorých ste doteraz nevedeli. Aká je história a čo všetko stojí za vznikom Košíc?
KOŠICE 1. septembra - Dnes za vami prichádzame s pilotným článkom a jeho predmetom bude samotná „metropola východu“. Slávne Košice.
Názov mesta
Prvým písomne zdokumentovaným názvom mesta je Vila Cassa. Historici odhadujú, že pravdepodobne ide o slovanské meno Koš alebo Koša, k čomu sa neskôr pridala patronymická prípona -ice. Z 15. storočia pochádza latinská obdoba názvu, ktorou je Cassovia. V tom istom storočí sa objavuje aj nemecký názov, ktorý si príslušníci tohto národa ponechali dodnes, Kaschau.
Cassa, Cassovia, Kaschau, Kossicze, až v roku 1920 sa po prvý raz objavujú Košice a tento názov pretrval dodnes, s výnimkou vojnových rokov 1938 až 1945, kedy mesto spadalo pod správu Maďarského kráľovstva, a nieslo názov Kassa.
Prvé osady
Okolie Košíc bolo osídlené už v praveku. Dôkazom toho sú polozemnice, ktoré odkryli archeológovia v Barci, mestskej časti Košíc. Hroby koštianskej kultúry (stará bronzová doba, 1850-1500 pred Kr.) boli odkryté v Košiciach pri teplárni (172 hrobov) a v Čani (162 hrobov). Ďalšou unikátnou osadou je dnešná Nižná Myšľa, ktorá v rokoch 1700 až 1400 pred Kr. udržiavala kontakty so Stredomorím, prekvital tu obchod s jantárom. Archeológom sa podarilo objaviť ornamentálny hlinený vozík a obetnú jamu s pozostatkami štyroch ľudí. Toto nálezisko sa právom nazýva slovenskými Mykénami.
Slovania v Uhorsku
Slovanské osídlenie Košíc je dokázané od 7. storočia. Svedčia o tom nálezy slovansko-avarských hrobov opäť v Barci, ale i v Kechneci, Šebastovciach a Valalikoch. Pôvodný význam názvu bol „osada ľudu Košových“. Košovo postavenie však nie je známe, mohlo ísť o starešinu osady alebo ranofeudálneho pána. V 9. a 10. storočí tu vznikali hradiská a celá oblasť patrila do územného celku známeho ako Veľká Morava.
Na začiatku 11. storočia sa prvý uhorský kráľ Štefan I. Svätý dohodol s poľským kniežaťom Boleslavom Chrabrým, ktorý od roku 1001 vládol časti územia dnešného Slovenska, na spoločných uhorsko-poľských hraniciach na hrebeni masívu Karpát. Časom sa Uhri posúvali severnejšie. Bolo to za vlády Štefanovho švagra Samuela Abu zo slávneho rodu Abovcov.
Začlenenie do Uhorska
Samuel Aba nevládol dlho, no i tak sa stihol zapísať do košických dejín. V Košickej kotline dal vystavať nový hrad Novum Castrum (Újvár, resp. Abaújvár) oproti niekdajšiemu slovanskému hradisku Starý Hrad (Óvár) v Seni na druhom brehu Hornádu, v dnešnej obci Abaújvár. Tým okolie Košíc pripadlo ku komitátom Uhorského kráľovstva. Názov novovzniknutej stolice neskôr prešiel do názvu Abovskej župy.
Košice sú unikátom
V roku 1312, kedy pretrvával boj o uhorský trón, mesto pripravilo vojsko a po boku Karola Róberta z Anjou porazilo vojská Omodeja Abu a Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1369 mesto získalo mestský znak, ktorý je najstarším písomne doloženým mestským erbom v Európe. Stali sa druhým najdôležitejším mestom v Uhorskom kráľovstve, prvým bolo mesto Budín.
