Ozajstný hrdina: Tento muž ako jediný odmietol svojím podpisom legalizovať okupáciu Československa

PRAHA 21. augusta - Dnešok je dňom, ktorý sa značne týka ako nás Slovákov, tak i Čechov. Dňa 21. augusta 1968 bolo vtedajšie Československo prinútené skloniť sa pred mocou Sovietskeho zväzu. V noci z 20. na 21. augusta prišli do našej krajiny ozbrojené jednotky. 

„Čo tu chcete?! Vráťte sa domov! Okupanti"“ kričali po vojakoch ľudia a pľuli na tanky. V malých obciach sa pokúšali zmiasť postupujúce vojská tým, že odstraňovali cedule s názvami obcí. Československo bolo obsadené a prinútené ku kapitulácii.

Odvtedy uplynulo viac ako polstoročie, no i tak na to spomíname ako na zradu a porušenie práv na slobodu.

Odmietol len jeden

Sovieti zadržali Alexandra Dubčeka, generálneho tajomníka ÚV KSČ, Oldřicha Černíka, Josefa Smrkovského, Josefa Špačka a Františka Kriegla. Prepravili ich do Moskvy, kde mali podpísať dokument, ktorý plne legalizoval pobyt sovietskych vojsk v Československu, kým nepominie hrozba odklonu od socializmu.

Na listine spočinuli podpisy štyroch mužov, piaty odmietol. Bol ním František Kriegel, rodák zo Stanislavova (dnešný Ivano-Frankivsk) na Ukrajine.

Prečo to urobil?

„Odmietol som podpísať takzvaný Moskovský protokol. Odmietol som to preto, lebo som v tomto protokole videl dokument, ktorý všestranne zväzoval ruky našej republike. Odmietol som ho podpísať preto, lebo podpisovanie sa dialo v ovzduší vojenského obsadenia republiky, bez konzultácie s ústavnými orgánmi a v rozpore s cítením ľudu tejto zeme... Hlasoval som proti ratifikácii zmluvy o dočasnom pobyte vojsk na našom území... Tejto zmluve o dočasnom pobyte vojsk na našom území chýba základná náležitosť riadnej zmluvy. Dobrovoľnosť... Zmluva bola podpísaná nie perom, ale hlavňami diel a samopalov...“ povedal František Kriegel počas zasadnutia ÚV KSČ, jeseň 1968.

Život po auguste 1968

Svojím odmietavým postojom sa stal neprijateľnou osobou pre Sovietsky zväz. Koncom augusta prišiel o miesto v predsedníctve ÚV KSČ a stratil aj post predsedu Národného frontu Čechov a Slovákov.

V máji roku 1969 bol vylúčený zo strany, pričom šlo o jeden z prvých prípadov vylúčenia z komunistickej strany po nástupe Gustáva Husáka do pozície prvého tajomníka ÚV KSČ. Po federalizácii Československa ešte na chvíľu usadol do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, kde však zotrval iba do októbra 1969, keď ho zbavili poslaneckého mandátu.

Patril medzi prvých signatárov Charty 77, občianskej iniciatívy, ktorá kritizovala politickú a štátnu moc za nedodržiavanie ľudských a občianskych práv. Jej autori sa rozhodli zostať v anonymite, no je známe, že značnú časť napísali Václav Havel a Pavel Kohout.

V septembri 1979 bol hospitalizovaný pre infarkt a 3. decembra toho istého roku zomrel. Na jeho počesť bola vytvorená Cena Františka Kriegla, ktorú udeľuje Nadácia Charty za mimoriadne zásluhy v boji za ľudské práva a občiansku slobodu, národnú nezávislosť, suverenitu a demokraciu.

Zdroje: Ústav pamäti národa, Wikipedia