Dobré noviny
Indonézia trvalo zakázala výrub lesov v krajine. Môže byť vzorom pre celý svet
Kristián Plaštiak
Kristián Plaštiak

Indonézia trvalo zakázala výrub lesov v krajine. Môže byť vzorom pre celý svet

— Foto: Unsplash/Wynand van Poortvliet

V Indonézii je približne 66 miliónov hektárov lesov. Nemal by z nich ubudnúť už ani jeden.

JAKARTA 20. augusta – Indonézska vláda sa rozhodla vydať trvalý zákaz výrubu stromov v pralesoch krajiny. Príčinou zákazu sú neutíchajúca ťažba dreva a neustály výrub kvôli zisku nového priestoru pre palmové plantáže na produkciu palmových výrobkov. Zákaz by mal ochrániť približne 66 miliónov hektárov lesov. Ozývajú sa však aj hlasy, ktoré zákazom pohŕdajú, tvrdiac, že za porušenie zákazu neexistujú žiadne sankcie.

Ako informuje portál Mongabay, Indonézania zaviedli prvé moratórium výrubu už v roku 2011, odvtedy bolo každoročne obnovované. „Prezident podpísal príkaz, ktorým zastavuje vydávanie nových povolení, s cieľom zlepšiť správu pralesných a rašelinových oblastí,“ vyhlásil minister životného prostredia Siti Nurbaya Bakar.

Indonézske ostrovy ponúkajú úchvatnú prírodnú scenériu
Indonézske ostrovy ponúkajú úchvatnú prírodnú scenériu Foto: Unsplash/Oliver Sjöström

Medzitým v Amerike

Na začiatku osemdesiatych rokov bolo iba 26 % územia Kostariky pokryté lesmi. Dnes je toto číslo dvojnásobné. Stredoamerická krajina, v ktorej žije takmer päť miliónov obyvateľov, pred časom rozpustila svoju armádu, aby ušetrené peniaze investovala do iných odvetví, vrátane ochrany životného prostredia.

Prezident Carlos Alvarado a jeho manželka Claudia Doblesová sa radia k významným aktivistom Kostariky. „Boj s klimatickými zmenami je najväčšou úlohou našej generácie,“ tvrdí tidi prezident. Spoločne sa im podarilo opäť zalesniť nemalé územie krajiny, takže môžu byť príkladom, a to nielen pre okolité štáty.

V Kostarike je mnoho riek a vodných tokov, ktoré domáci využívajú na zisk elektrickej energie
V Kostarike je mnoho riek a vodných tokov, ktoré domáci využívajú na zisk elektrickej energie Foto: Wikimedia CC

Na druhom konci stojí veľká Brazília, ktorej prezident Jair Bolsonaro odmieta akékoľvek ústupky oči dažďovým pralesom a domorodým kmeňom, ktoré v nich žijú. „Viac ako pätnásť percent územia štátu je vymedzených ako územie domorodých kmeňov. V týchto izolovaných oblastiach Brazílie žije menej ako milión ľudí, ktorí v skutočnosti využívajú a manipulujú nevládne organizácie. Spoločne týchto obyvateľov integrujeme a budeme s nimi zaobchádzať ako so všetkými ostatnými Brazílčanmi,“ uviedol 64-ročný Bolsonaro, ktorý v prezidentskej funkcii pôsobí od 1. januára 2019.

Už ste čítali?