V Arktíde padal z neba spolu so snehom aj plast. Títo ľudia mu už vyhlásili vojnu
Kristián Plaštiak
Kristián Plaštiak

V Arktíde padal z neba spolu so snehom aj plast. Títo ľudia mu už vyhlásili vojnu

Títo ľudia záchranu už započali.

Ilustračné foto — Foto: Unsplash/Brian Yurasits

BRATISLAVA 15. augusta - Výskumný tím zložený z Nemcov a Švajčiarov zverejnil výsledky svojej štúdie, v ktorej odhalil, že v Arktíde z neba okrem snehu padá aj plast. Presnejšie mikroplasty. Tie síce nie sú nebezpečné, no keďže ide o umelé teleso, v ľudskom tele nemajú čo robiť. Nanešťastie sa doň dostávajú.

Už pred časom sme vás informovali o zistení austrálskych vedcov, že človek počas jedného mesiaca zje odhadom 2-tisíc plastových mikročastíc, čo zodpovedá veľkosti zubnej kefky. Plasty sú vo voľnej prírode, v oceánoch a moriach, teraz už aj v ovzduší. Doba plastová zažíva prelom k horšiemu.

Arktický výskum je hroziacim prstom

Súčasťou tímového výskumu bola analýza snehu zozbieraného v Nemecku a Švajčiarsku. Vedúca vedkyňa, doktorka Melanie Bergmannová z Ústavu Alfreda Wegenera pre polárny a morský výskum v nemeckom Bremerhavene, v rozhovore s BBC uviedla: „Očakávali sme, že nájdeme istú dávku kontaminácie, no netušili sme, že nájdeme toľko mikroplastov. Je viac ako jasné, že väčšina mikroplastov v snehu pochádza z ovzdušia. Nevieme či sú škodlivé pre ľudské zdravie, no i tak sa musíme lepšie správať k životnému prostrediu.“

Nález poukazuje na to, že tzv. mikroplasty sú vťahované do atmosféry a prenášané na veľkú vzdialenosť do niektorých z najodľahlejších kútov planéty. Sneh z Nemecka a Švajčiarska obsahoval väčšie množstvo mikroplastov ako sneh z Arktídy.

Sneh s plastovými čiastočkami bol objavený v súostroví Špicbergy
Sneh s plastovými čiastočkami bol objavený v súostroví Špicbergy Foto: Unsplash/James Padolsey

Hlavným zdrojom plastov v ľudskom tele je voda z kohútika, ale aj balená vo fľašiach

V júli prijal pozvanie do nášho štúdia profesor Pavel Alexy, ktorý na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave vedie Oddelenie plastov, kaučuku a vlákien. V relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom vysvetlil, čo vôbec sú plastové mikročastice. Ak si rozhovor chcete pripomenúť, môžete tak urobiť prostredníctvom kliknutia na avízo nižšie.

Sú potrebné opatrenia na celosvetovej úrovni

Generálny riaditeľ Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Marco Lambertini uviedol, že odhalenia štúdie by mali byť „budíčkom“ pre vlády na celom svete. „Plasty nielenže znečisťujú naše oceány i vodné zdroje a zabíjajú podmorský život, ale sú aj v každom z nás, pred ich konzumáciou nemôžeme uniknúť,“ uviedol. „Na riešenie tejto krízy sú naliehavé a nevyhnuté opatrenia na celosvetovej úrovni,“ dodal.

Talian sa zaslúžil o pôsobenie WWF v Ázii, Afrike a Južnej Amerike
Talian sa zaslúžil o pôsobenie WWF v Ázii, Afrike a Južnej Amerike Foto: Wikimedia CC

S jeho slovami súhlasia aj na Slovensku. „Prvým krokom k riešeniu je znížiť množstvo plastového odpadu v prírode. Vítame preto rozhodnutie slovenskej vlády prijať návrh zákona o zálohovaní plastových obalov a veríme, že nájde podporu i v parlamente. Dobrým krokom je deklarácia Slovenska presadiť tento zákaz používania niektorých jednorazových výrokov o polroka skôr, ako vyžaduje Európska únia,“ uviedla Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Títo ľudia záchranu už započali

Mladý Ír Fionn Ferreira sa objavil na podujatí Google Science Fair, ktoré sa koná každý rok, kde prezentoval svoj projekt, ako vytiahnuť mikroplasty z morí. „Bol som zaskočený, keď som zistil, koľko mikroplastov vstupuje do našej úžitkovej vody a oceánov,“ odpovedal na otázku, čo ho inšpirovalo vytvoriť niečo takéto.

Fionn zmiešal olej a magnetit s vodou, takže vznikol roztok emulgujúci plastový odpad v oceánoch. Pozrite si video nižšie a dozviete sa viac o tom, ako to funguje. Ako píše CNN, za svoj nápad získal grant 50-tisíc dolárov.

Nájdime všetky plasty v moriach

Aby sme mohli plasty vo vode rozpustiť, najskôr ich musíme lokalizovať. S tým by ľudstvu mohol pomôcť vynález 12-ročnej Anny Duovej z Bostonu. Siedmačka zostrojila diaľkovo ovládané zariadenie, ktoré sa pohybuje po morskom dne a vyhľadáva mikroplasty.

Vyrobené je z PVC rúrok a skladá sa z navigácie a systému, ktorý identifikuje plasty. Umožňuje to infračervený fotoaparát s vysokým rozlíšením a tri druhy svetla, ktoré osvetľujú morské dno. Vďaka tomu vie robot rozoznať plasty od rias či morských živočíchov.

Anna Duová testuje svoj vynález v bostonskom prístave
Anna Duová testuje svoj vynález v bostonskom prístave Foto: reprofoto Smithsonianmag.com

Holandský génius

Ďalším z mladých vynálezcov je Boyan Slat. Problém s plastovým znečistením si po prvý raz všimol pred deviatimi rokmi počas dovolenky v Grécku. Vo vode bolo viac plastov ako rýb. Po návrate domov založil spoločnosť Ocean Cleanup Array. „Problém so znečistením plastami bol vždy prezentovaný ako niečo neriešiteľné. Vždy to bolo o tom, že sa to vyčistiť nedá. Vraj to najlepšie je, že sa máme snažiť, aby to nebolo ešte horšie. Pre mňa osobne je to hrozná správa,“ spomína dnes už 25-ročný Holanďan.

Vytvoril zariadenie, ktoré pripomína 600 metrov dlhú plávajúcu hrádzu. Tá však nepláva iba na povrchu, ale siaha do hĺbky troch metrov, vďaka čomu dokáže zbierať plasty, ktoré sa zväčša nachádzajú tesne pod morskou hladinou.

Výhodou zariadenia je aj to, že je poháňané prírodnými silami, vďaka čomu dokáže plávať oveľa rýchlejšie ako samotné plasty, a tak ich dokáže účinne zbierať. Zariadenie bude brázdiť vody oceánu dovtedy, dokým senzory nevyšlú signál, že je naplnené odpadom. Následne sa pri ňom objaví loď, ktorá odpad naberie a prepraví do recyklačných zariadení.

Nezabúdame na Slovensko

Dvaja Slováci Ján a Roland sa tiež rozhodli vyzbierať odpadky a tým pomôcť prírode. Začali v Revúcej a blízkom okolí, s odstupom času však prišli s myšlienkou vyzbierania odpadu po celej dĺžke 66-kilometrovej cesty medzi Popradom a Revúcou. Za dvadsaťpäť hodín zbierania sa im podarilo nahromadiť 500 kilogramov odpadu.

„Spočiatku sme zastavovali a všetko poctivo dvíhali. Niektoré úseky, najmä v zákrutách, boli nebezpečné. Pri niektorých situáciách sa nám zastavoval rozum. Zastavíte, aby ste zdvihli dve alebo tri fľaše a vedľa briežku je krytá nelegálna skládka,“ opísal pre Dobré noviny Ján Lopušek.

A
Dvojica verí, že čistením svojho okolia si ľudia vytvárajú vzťah k životnému prostrediu Foto: Archív Jána Lopušeka
A
Dúfajú, že inšpirujú ostatných Foto: Archív Jána Lopušeka

Už ste čítali?

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…