Ďuriš Nicholsonová žiada EK, aby zaujala postoj ku kontroverznej novele v SR

Brusel 14. augusta (TASR) - Slovenská europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová sa vo veci kontroverznej novely slovenského Civilného mimosporového poriadku obrátila na Európsku komisiu (EK).

Ďuriš Nicholsonová žiada od EK, aby zaujala jasný postoj k novele Civilného mimosporového poriadku, keďže slovenská právna úprava môže byť v rozpore s právom EÚ a tak negatívne ovplyvniť aj jurisdikcie iných členských štátov EÚ, ktoré pristúpili k ratifikácii Haagskeho dohovoru. Zo Slovenska sa totiž môže stať krajina umožňujúca únoscom maloletých detí obchádzať Haagsky dohovor.

Novela pre špekulantov

Slovenská europoslankyňa v stredajšej správe pre médiá zdôraznila, že novela umožní špekulantom umelo naťahovať súdne spory týkajúce sa únosov detí a zo Slovenska sa môže stať územie chrániace nie najlepší záujem detí, ale únoscov. „Podľa môjho názoru, ako aj názoru odborníkov je novela v rozpore s Haagskym dohovorom a môže byť aj v rozpore s právom EÚ, konkrétne s Nariadením Rady EÚ Brusel IIA," uviedla Ďuriš Nicholsonová.

„Tým, že novela umožňuje vstupovať účastníkom do konania o návrate maloletého do cudziny návrhom na obnovu konania, je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, lebo neúmerným preťahovaním konania na súde zvyšuje právnu neistotu dieťaťa," dodala.

Pripomenula, že podľa údajov Európskej komisie aktuálne trvá konanie o návrate dieťaťa uneseného jedným z rodičov cez hranice v súčasnosti až 24 týždňov. V júni tohto roka Rada EÚ prijala nariadenie, podľa ktorého sa nové lehoty na rozhodovanie skrátili najviac na šesť týždňov na súde prvého stupňa a na šesť týždňov na každom z odvolacích súdov (pri využití riadneho opravného prostriedku), aby sa minimalizovali negatívne následky únosu detí rýchlym rozhodovaním súdov.

Paradoxná situácia

Prijatím novely slovenského Civilného mimosporového poriadku tak podľa europoslankyne nastala paradoxná situácia – kým Brusel aktuálne prijal viaceré úpravy, ktoré by mali zabezpečiť lepšiu ochranu práv detí, Slovensko umožnilo špekulatívnymi návrhmi na obnovu konania naťahovať súdne spory týkajúce sa ich návratu do cudziny.

Ďuriš Nicholsonová očakáva, že Európska komisia bude mať záujem na zbieraní štatistických údajov z jednotlivých členských štátov o tom, ako dlho trvajú jednotlivé súdne konania o návratoch maloletých detí a či sú konania vedené v najlepšom záujme detí, teda aj v súlade s právom EÚ. Pokiaľ nie, EK by mala mať k dispozícii účinné mechanizmy na vyvodenie sankcií a na nápravu konaní, ktorých predmetom sú najzraniteľnejšie skupiny - maloleté deti.

Do Civilného mimosporového poriadku sa po zmenách dostala možnosť podať žalobu na obnovu konania v prípade rozhodnutia v konaní o návrate maloletého dieťaťa do cudziny. Právna norma tak umožňuje podanie žaloby na obnovu konania aj proti právoplatnému uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.

Zákon vetoval aj Kiska

Zákon pri schvaľovaní vyvolal nevôľu u niektorých poslancov, prezident SR ho vetoval a so zákonom nesúhlasili ani viacerí veľvyslanci, ktorí žiadali parlament, aby právnu normu neprijal. Predsedníčka klubu SaS Natália Blahová tvrdila, že zákon je v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovensko viazané, nepomáha deťom, ale ich únoscom, a zo Slovenska urobí epicentrum únoscov detí.

Veľvyslanci sa obávali, že zákon nemyslí na najlepší záujem detí. Žiadali slovenský parlament, aby prispel k zrýchleniu návratových konaní, a nie aby sa tieto konania zdržiavali odvolaniami. V súvislosti so zákonom hovorili veľvyslanci o obave, že cez odvolania budú môcť účastníci konania neustále odďaľovať návrat detí do svojich krajín. Národná rada zákon definitívne schválila v máji.