Malá krajina príkladom svetu: Za 30 rokov zdvojnásobila rozlohu lesa
Prezident a jeho manželka majú smelé plány, ako odľahčiť záťaž na našu planétu.
SAN JOSÉ 31. júla - Na začiatku osemdesiatych rokov bolo iba 26 % územia Kostariky pokryté lesmi. Dnes je toto číslo dvojnásobné. Stredoamerická krajina, v ktorej žije takmer päť miliónov obyvateľov, pred časom rozpustila svoju armádu, aby ušetrené peniaze investovala do iných odvetví, vrátane ochrany životného prostredia. Informuje o tom portál MNN.
Moderná krajina
Ešte v období druhej svetovej vojny bolo takmer celé územie Kostariky (75 %) zalesnené. Pre túto hojnosť sa stala terčom drevorubačských spoločností, ktoré počas pôsobenia v dažďových pralesoch krajinu nepretržite odlesňovali. Príroda tohto nekonfliktného štátu je skutočne bohatá. Kostaričania sa naučili využívať všetky dostupné zdroje, ktoré majú okolo seba. Takmer celá Kostarika „beží“ iba za pomoci obnoviteľných zdrojov, energiu získava prostredníctvom vodných, solárnych, veterných a geotermálnych elektrární.
Chcú dosiahnuť zmenu
Súčasným prezidentom Kostariky je Carlos Alvarado. „Boj s klimatickými zmenami je najväčšou úlohou našej generácie,“ tvrdí. Funkciu zastáva od mája minulého roka. S jeho myslením sa stotožňuje aj jeho manželka. Prvá dáma Kostariky sa volá Claudia Doblesová a v rozhovore s The New York Times vyslovila niekoľko zaujímavých myšlienok a smelých plánov, ktoré sa v budúcnosti bude celá krajina usilovať dosiahnuť. „Do roku 2050 prestaneme používať fosílne palivá,“ sľubuje.
Cieľom Národného dekarbonizačného plánu je zavedenie elektrických dopravných prostriedkov do roku 2022, kedy končí Alvaradovo pôsobenie vo funkcii prezidenta. Ani potom by tento plán nemal utíchnuť, pretože do roku 2035 by v Kostarike mala byť tretina autobusov úplne elektrická. Vybudujú desiatky dobíjacích staníc. Celková elektricita v doprave by mohla byť dosiahnutá v roku 2050.
Na druhej strane stojí Brazília
Pred niekoľkými dňami sme vás informovali o domorodom mužovi, ktorého sa podarilo zachytiť uprostred Amazonského pralesa. Tamojšie kmene žijú v neustálom nebezpečí a strachu pred drevorubačskými spoločnosťami, navyše brazílsky prezident Jair Bolsonaro sa hrubým zásahom do nespútaného dažďového pralesa vôbec neštíti. Plánuje ho „otvoriť“ rozvoju, a to vrátane oblastí, ktoré v súčasnosti obývajú pôvodní obyvatelia.„Viac ako pätnásť percent územia štátu je vymedzených ako územie domorodých kmeňov. V týchto izolovaných oblastiach Brazílie žije menej ako milión ľudí, ktorí v skutočnosti využívajú a manipulujú nevládne organizácie. Spoločne týchto obyvateľov integrujeme a budeme sa nimi zapodievať ako so všetkými ostatnými Brazílčanmi,“ uviedol 64-ročný Bolsonaro, ktorý zastáva funkciu prezidenta od 1. januára 2019.