Za potraviny míňame milióny eur mesačne, tony jedla končia v koši Ako to zmeniť?

„Odhady potravinového odpadu na Slovensku sa v číslach pohybujú od 35 do 168 kg na osobu ročne. Určite tak nepatríme medzi uvedomelé krajiny riešiace tento problém. Napríklad v severských krajinách, predovšetkým v Dánsku, je táto téma denne diskutovaná v médiách a v spoločnosti. Považujú ju za vážny problém, ktorý sa snažia riešiť,“ hovorí Alexandra Kolarik z Občianskeho združenia Free Food a dodáva, že za posledných 5 rokov sa v spomínanom Dánsku podarilo znížiť svoj potravinový odpad o 25 % .

Najviac plytváme ovocím, zeleninou a pečivom. Problémom býva aj varené jedlo, keďže zvykneme variť vo veľkom, ale potom sa nám nechce jesť tri dni po sebe to isté. Priznávajú sa k tomu najmä ľudia vo veku 19 až 40 rokov. Zaujímavé je, že plytvanie narastá s narastajúcim vzdelaným.

Prečo sme tak márniví?

Slováci trpia dvomi problémami. „Tým prvým sú následky komunizmu v našom nákupnom správaní. Akoby sme stále potrebovali využiť dostatok tovaru, nabažiť sa toho, že dostupné je všetko a stále. A druhou slabou stránkou našincov je prehnaná slovenská pohostinnosť. Musíme mať vždy čo ponúknuť, aj s vedomím, že sa to nezje. Poloprázdny stôl by bol pre nás hanbou,“ konštatuje A. Kolarik.

Svoj podiel viny za to nesú samozrejme aj obchodníci a gastrobiznis. Množstevné akcie, obrovské nákupné košíky, do ktorých sa veľa zmestí a priveľké porcie v reštauráciách idú ruka v ruke s našimi očakávaniami dokonalosti na pultoch, kedy z predaja vylúčime všetko ovocie a zeleninu, ktorá nevyzerá perfektne - toto sú hlavné katalyzátory plytvania potravinami.

Naša spoločnosť pritom trpí nedostatkom potravín. „Pri aktuálnom raste populácie by sme do roku 2050 mali zvýšiť produkciu potravín o 60 %! Čo je absurdné, pretože 1,3 miliardy ton potravín ročne smeruje do koša, a to najmä zásluhou spotrebiteľa. Je to neudržateľný stav, ktorý ničí našu planétu,“ upozorňuje Alexandra Kolarik. Dodáva, že nejde totiž iba o plytvanie jedlom, ale aj o plytvanie pôdou, vodou, energiou. Na vypestovanie potravín, ktoré vyhadzujem do koša, sa využíva plocha o rozlohe Číny, Kazachstanu a Mongolska. Okrem toho až 1/3 vody použitej na produkciu potravín vyhadzovaním jedla doslova vylejeme do žumpy. A ak by bol potravinový odpad svetovou ekonomikou, bol by 3. najväčším producentom CO2 po USA a Číne.

Zmena musí nastať u nás doma

V prvom rade si treba priznať, že my všetci plytváme potravinami. Každé jablko, nedojedená porcia jedla či plesnivý chlieb sa násobí miliardami. Alexandra Kolarik z OZ Free Food radí, ako sa správať k potravinám zodpovedne:

• Nákupy si plánujte, do obchodu choďte s nákupným zoznamom.
• Nepatríte medzi plánovačov? Nakupujte častejšie a menej. Len to, čo zjete v daný deň.
• Spoznajte svoju chladničku a mrazničku, zaveďte si v nich systém. Veci, ktoré je potrebné spotrebovať dajte dopredu a vopred si premyslite, čo z nich pripravíte.
• Poznajte rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti a aj napriek označeniam nezabúdajte na svoje zmysly. To, že niečomu uplynie trvanlivosť ešte neznamená, že sa v sekunde premení na jed.
• Využívajte techniky, vďaka ktorým udržíte jedlo dlhšie pri živote - mrazenie, blanšírovanie, fermentovanie či zaváranie.

Inšpiráciou pre vás môžu byť aj zamestnanci Poštovej banky, ktorí už začali so zmenou postoja k potravinám. O plytvaní jedlom, a hlavne o tipoch ako tento stav zvrátiť, hovoria s odborníkmi na prednáškach a čítajú v interných blogoch. „Na centrále sme zriadili aj komunitnú špajzu ´Naša špajzka´. Zamestnanci do nej môžu priniesť potraviny, ktoré už nestihnú spotrebovať, sú ešte riadne uzavreté a iným kolegom sa môžu zísť. Aj takýmito aktivitami napĺňame misiu #dobrosanosi a budeme v nich pokračovať aj naďalej,“ dodáva Lýdia Žáčková, hovorkyňa Poštovej banky.