Dobré noviny
Tieto nádherné slovenské lúky sú svetovým unikátom. Kosiť sa musia iba ručne
TASR
TASR

Tieto nádherné slovenské lúky sú svetovým unikátom. Kosiť sa musia iba ručne

Na snímke žena ručne kosí jednu z Kopaneckých lúk v Národnom parku Slovenský raj v katastri obce Vernár.
Na snímke žena ručne kosí jednu z Kopaneckých lúk v Národnom parku Slovenský raj v katastri obce Vernár. — Foto: TASR/Oliver Ondráš

Kopanecké lúky sa nachádzajú v nadmorskej výške 1000 metrov medzi Hrabušicami a Dobšinskou ľadovou jaskyňu.

Vernár 11. júla (TASR) – Druhovo najbohatšie a pre ochranu prírody najcennejšie lúky na Slovensku sa nachádzajú v katastri obce Vernár neďaleko Popradu. Ide o Kopanecké lúky v Národnom parku Slovenský raj, ktoré sú naozajstným svetovým unikátom a je potrebné ich kosiť ručne. Aj preto do regiónu zavítala v týchto dňoch päťdesiatka koscov, ktorí majú v pláne za tri dni ručne pokosiť tri hektáre tejto najvzácnejšej lúky.

„Na ploche 0,25 metra štvorcového Kopaneckých lúk rastie až 52 druhov vyšších rastlín. Na svete nie je známa lokalita, kde by ich na ploche takejto veľkosti rástlo viac,“ upozornil riaditeľ Správy NP Slovenský raj Tomáš Dražil, ktorý chcel na prvom ročníku spoločného ručného kosenia Kopaneckých lúk upozorniť na ich vzácnosť a význam, no zároveň pripomenúť, že starostlivosť o ne je veľmi náročná.

V deväťdesiatych rokoch sme o ne skoro prišli

Podľa neho je paradoxné, že sme o tieto lúky takmer prišli. Do roku 1975 ich kosili vlastníci z obce Vernár ručne, po vzniku družstva sa však lokalita postupne prestala využívať. Veľká vzdialenosť od družstva, neprístupnosť terénu a strmé svahy, znemožňovali prístup pre ťažšie stroje a tak Kopanecké lúky začali zarastať náletom smreka a borovice.

„Keď sme tu koncom 90. rokov minulého storočia prišli prvýkrát a spoločne s ochranármi objavili bohatstvo týchto lúk, miestami viac ako lúky to pripomínalo mladý les,“ priblížil riaditeľ Daphne – Inštitútu aplikovanej ekológie Ján Šeffer. Podľa neho sa tento skvost v juhozápadnej časti Slovenského raja podarilo zachrániť v hodine dvanástej.

Z rôznych fondov a grantov sa odvrátila priama záhuba lúk, vyčistili sa od náletových drevín a prvýkrát po dlhých rokoch sa aj pokosili.

Na snímke muž brúsi kosu počas kosenia Kopaneckých lúk v Národnom parku Slovenský raj v katastri obce Vernár 11. júla 2019.
Na snímke muž brúsi kosu počas kosenia Kopaneckých lúk v Národnom parku Slovenský raj v katastri obce Vernár 11. júla 2019. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Najlepšou cestou, ako zabrániť vymiznutiu veľkého množstva rastlinných druhov, je opäť udržiavať tieto lúky pravidelným kosením. To je však technicky a finančne mimoriadne náročné, strmé svahy je možné kosiť len ručne alebo malou mechanizáciou. Situáciu komplikuje zlá prístupnosť lokality a veľká prácnosť pri výrobe sena v ťažkých horských podmienkach,“ skonštatoval Dražil s tým, že lúka ostane lúkou len vtedy, keď sa kosí a Kopanecké lúky sú dielom ľudí z obce Vernár.

Sú veľmi strmé a bežné mechanizmy sa tam nedostanú. „Bežný štandard poľnohospodárskych dotácií na to, aby sa tie lúky využívali, nestačí. Chceme poukázať na to, že je potrebné, aby štát prostredníctvom programu rozvoja vidieka vedel tieto lúky vykryť tak, aby boli atraktívne pre bežného poľnohospodára,“ skonštatoval Dražil.

Kopanecké lúky sa nachádzajú v nadmorskej výške 1000 metrov medzi Hrabušicami a Dobšinskou ľadovou jaskyňu. Príroda tu dokázala vypestovať jednom metri štvorcovom až 71 druhov vyšších rastlín. Okrem rôznych druhov tráv, ktoré sú ich základom, tam kvitnú rôzne byliny od jari až do jesene. Rastú tam aj rôzne ohrozené a chránené druhy rastlín, skoro na jar zakvitnú lúky napr. šafranom spišským.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

„Kopanec prestavuje aj lokalitu dôležitú z hľadiska výskytu mnohých druhov orchideí, významným druhom je napr. drobná orchidea trčuľa jednohľúza, ktorá sa inde na Slovensku nevyskytuje,“ ozrejmil Dražil s tým, že až tretina vyšších rastlín na týchto lúkach má liečivé účinky.

Prvý ročník ručného kosenia Kopaneckých lúk je spomienkou na tradičné hospodárenie na horských lúkach. „Uplynulo viac ako 40 rokov od zanechania tradičného hospodárenia a musíme si priznať, že dnes sa nevieme ani zďaleka tak dobre postarať o krajinu ako naši otcovia,“ upozornil starosta Vernára Vladimír Ondruš. Zachovanie týchto lúk vníma nielen z pohľadu ochrany prírody, ale predovšetkým ako udržanie tradícií a kultúrneho dedičstva.

SLEDUJTE POZITÍVNE SPRÁVY Z PREŠOVSKÉHO KRAJA NA FACEBOOKU!

Už ste čítali?