Dobré noviny
Mikroplasty v potravinách: Za týždeň zjeme kreditku a za tri týždne hrebeň. Profesor vysvetľuje, aké nebezpečenstvo nám hrozí
Marián Balázs
Marián Balázs

Mikroplasty v potravinách: Za týždeň zjeme kreditku a za tri týždne hrebeň. Profesor vysvetľuje, aké nebezpečenstvo nám hrozí

Nielen plastový odpad, ale aj mikroplasty sú veľkou témou.

BRATISLAVA 11. júla - Podľa zistení vedcov z Austrálie počas jedného mesiaca zje človek asi 2000 mikročastíc plastov, čo predstavuje veľkosť približne jednej zubnej kefky. Sú mikroplasty škodlivé? V čom tkvie ich najväčšie nebezpečenstvo? Aká je budúcnosť plastov? Aj o tom v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom rozprával profesor Pavel Alexy, ktorý na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave vedie Oddelenie plastov, kaučuku a vlákien.

Ako tvrdí Alexy, prekvapilo ho, aký význam sa štúdii prikladá. „Tým nechcem povedať, že to treba bagatelizovať, ale rôzne inertné mikročastice žijú s nami na tejto planéte odnepamäti,“ hovorí profesor a dodáva, že ide napríklad o prach, jemný piesok či veci spojené s baníctvom. Pokiaľ to nie je nejaké extra veľké množstvo a nesadá to na pľúca, tak s tým vraj normálne existujeme.

Čo sú to vlastne mikroplasty? „Sú to malé čiastočky plastov, ktoré vznikajú pri bežnom používaní plastov alebo plastových výrobkov,“ vysvetľuje odborník. Podľa neho neexistujú nejaké relevantné štúdie, či škodia alebo neškodia, ide však o materiál, ktorý nie je prírodný a nemá v tele čo robiť. Do bunky sa ale nemá ako dostať vzhľadom na svoj rozmer, keďže ide o jednu obrovskú mikromolekulu. Ak sa navyše bavíme o čistých plastoch bez aditív, človek má dosť odolný tráviaci trakt, aby tieto častice vylúčil, hovorí Alexy.

Profesor taktiež tvrdí, že problém nie je iba v plaste, ale celkovo v odpade. „Jedna obrovská „nevýhoda“ plastov je, že sú ľahšie ako voda, takže v tom oceáne ich je vidieť, lebo plávajú navrchu,“ povedal. V hlbinách oceána sa podľa neho nájde kopa ďalšieho odpadu, ktorý je pre tamojší ekosystém rovnako škodlivý. „Je jedno, čo zahodím za chrbát. Či je to fľaša zo skla alebo z PET alebo z čohokoľvek iného, čo tam bude dlho trčať. Ak sa budeme takto správať k životnému prostrediu, bude jedno, či ide o plast alebo neplast,“ dodáva. Jediná cesta je podľa neho separovať, nevyhadzovať.

Alexy sa dotkol aj témy rozložiteľných bioplastov, ktoré univerzita vyvíja. „Rozdiel je hlavne v tom, že tieto materiály nebudú vytvárať mikroplasty,“ povedal. Odborník upresňuje, že sú plne biologicky rozložiteľné a tie živé organizmy v prírode si s ním budú vedieť poradiť. Jedným dychom dodáva, že nie sú jediní, ktorí majú takéto biologicky rozložiteľné plasty.

Ako príklad ukázal poháre vyrobené z takéhoto materiálu, ktoré majú vraj viacero výhod. Vydržia napríklad horúcu vodu. „Môžem do toho beztrestne naliať vriacu vodu. Tieto sa narozdiel od iných tých biologicky odbúrateľných jednorázových dajú umyť v umývačke riadu," vysvetľuje. Likvidovať by sa mali v komposte a s výrobou ich a ďalších podobne vyrobených produktov by sa malo začať budúci rok.

Viac o mikroplastoch, nanočasticiach či budúcnosti plastov sa môžete dozvedieť v priloženom videu.

Už ste čítali?