Dobré noviny
Peter Hámor ako jediný Slovák zdolal všetky osemtisícovky. Pred búrkami má obrovský rešpekt
Dominika Pacigová
Dominika Pacigová

Peter Hámor ako jediný Slovák zdolal všetky osemtisícovky. Pred búrkami má obrovský rešpekt

— Foto: archív Petra Hámora

Skúsený popradský horolezec má za sebou nejedno veľké dobrodružstvo. 

POPRAD 20. júna - Peter Hámor sa do sedemnástich rokov venoval futbalu, potom však presedlal na horolezectvo. Je popredným slovenským výškovým horolezcom, ako jediný Slovák zdolal všetkých štrnásť osemtisícoviek.

Prvé výstupy

Po jednom z prvých výstupov na Kôprovský štít mal nesmiernu radosť a Tatry si zamiloval. Prvú horolezeckú túru absolvoval v Žabej doline bielovodskej na Vyšný Žabí štít. V roku 1986 zdolal 7105 metrov vysoký Pik Korženevskej v tadžickom Pamíre. „Po tomto výstupe som vedel, že do vysokých hôr budem chodiť tak často, ako to len bude možné,“ prezradil s tým, že prvou vážnou stenou v Alpách bola severná stena Matterhornu, ktorú s jeho spolulezcom a kamarátom preliezli v roku 1993.  

V roku 1996 prišla jeho prvá expedícia do Himalájí. Ich cieľom bola Lhotse, štvrtá najvyššia hora sveta. „Aj keď sa nám v tom čase nepodarilo vystúpiť na vrchol, Himaláje a ich najvyššie vrcholy sa po Vysokých Tatrách stali mojimi najobľúbenejšími,“ skonštatoval.

Foto: Ilustračné
Foto: Ilustračné Foto: pixabay.com

Zaujímavým bol aj výstup Boningtonovou cestou v južnej stene Annapurny v roku 2004, kedy s Piotrom Pustelnikom zažil to, čo si pod pojmom himalájizmus a výškové horolezectvo predstavoval. „Bol to rýchly a čistý výstup v spoločnosti dvoch - troch dobrých kamarátov, ťažkou cestou na osemtisícový vrchol,“ dodal.

Pred búrkami treba mať rešpekt 

Vystúpil aj na Annapurnu z oboch strán. Zasiahla ho búrka, dokonca do neho udrel blesk. „Mali sme určite aj obrovské šťastie, že sme toto dobrodružstvo prežili. Aj keď sme robili všetko pre to, aby sme znížili riziko na minimum, ani jeden z nás na tých pár hodín na západnom hrebeni Annapurny nikdy nezabudne,“ zaspomínal.

Foto: Ilustračné
Foto: Ilustračné Foto: pixabay.com

Nešlo však o jediný prípad, kedy bol tvárou v tvár búrke. „Búrky sú v horách veľmi časté a aj ja som ich zažil pomerne veľa. Veľmi nepríjemnou horou je napríklad Aconcagua, kde som už niekoľkokrát zažil blesky i Eliášov oheň na výstroji. Pred búrkami však treba mať vždy a všade veľký rešpekt,“ doplnil.

Počasie im skomplikovalo plány

Jeho tohtoročným cieľom bola osemtisícovka Dhaulágirí, ktorú sa spolu s rumunskými kolegami pokúsili zdolať severozápadným hrebeňom. Boli by tak prvými na svete. Samotný hrebeň začína takmer jeden a pol kilometrovou skalnou bariérou, ktorá je ukončená visutým ľadovcom. Práve tento múr bol doteraz neprekonateľnou prekážkou a dôvodom, prečo je severozápadný hrebeň aj po takmer sedemdesiatich rokoch neprelezený,“ objasnil.

Marius Gane, Horia Colibasanu a Peter Hámor v Katkmandu pred odchodom na Dhaulágirí
Marius Gane, Horia Colibasanu a Peter Hámor v Katkmandu pred odchodom na Dhaulágirí Foto: archív Petra Hámora

Po troch týždňoch sa im však podarilo preliezť stenu a dostať sa na hrebeň. „Boli sme presvedčení, že nás už nič nemôže zastaviť, avšak ostávali nám ešte minimálne dva dni lezenia. Zastavil nás však silný vietor, ktorý bol nepríjemný a nebezpečný,“ vysvetlil s tým, že na Dhaulágirí sa chcú čo najskôr vrátiť a dotiahnuť ich cestu na vrchol.

Základný tábor pod SZ hrebeňom Dhaulágirí
Základný tábor pod SZ hrebeňom Dhaulágirí Foto: archív Petra Hámora
Nástup do steny vstupnej veže SZ hrebeňa Dhaulágirí
Nástup do steny vstupnej veže SZ hrebeňa Dhaulágirí Foto: archív Petra Hámora

Bez podpory by to nešlo

Voľný čas trávi v Tatrách alebo na skalách. „Najlepším tréningom je práve lezenie. Pár mesiacov pred odchodom na expedíciu pridávam kondičné tréningy a čo najviac lezenia v ľade a Tatrách,“ povedal.

Lezenie je príjemnou časťou expedície. Najhoršie je expedíciu pripraviť a zabezpečiť dostatok peňazí na jej zorganizovanie. Bez sponzorov, priateľov, ktorí mi pomáhajú a pochopenia rodiny by to určite nešlo. Mohlo by sa zdať, že keď sa mi nepodarí vystúpiť na vrchol, musí to byť veľmi ťažké. Nie je to však celkom tak, pretože sú expedície, ktoré som neskončil na vrchole a radím ich k najkrajším,“ dodal pre Dobré noviny Peter Hámor. 

Horia istí Mariusa v kľúčovom previsnutom komíne (Dhaulágirí)
Horia istí Mariusa v kľúčovom previsnutom komíne (Dhaulágirí) Foto: archív Petra Hámora

Realita výškového horolezectva

Počas expedícií vystriedal aj niekoľkých kuchárov, pretože základné tábory sú v rôznych nadmorských výškach. „V Pakistane bol mojím kuchárom najčastejšie Fida a v Nepále Gyalzen. Obidvaja dokážu vykúzliť neskutočné dobroty v podmienkach, aké si mestskí kuchári len ťažko dokážu predstaviť,“ uviedol s tým, že sa z nich stali aj veľmi dobrí kamaráti.

Severná stena Dhaulágirí z Francúzskeho sedla
Severná stena Dhaulágirí z Francúzskeho sedla Foto: archív Petra Hámora

V priebehu rokov, počas ktorých sa horolezectvu venuje, sa tento šport výrazne zmenil. Aj keď v posledných dňoch vidíme v médiách fotografie, ktoré vznikli počas jediného vhodného vrcholového dňa a na najľahšej zo štrnástich výstupových trás na najvyššiu horu sveta, realita skutočného himalájskeho výškového horolezectva je úplne iná. Aj dnes je ešte v Himalájach veľa vrcholov, stien a hrebeňov, ktoré čakajú na svojich prvovýstupcov,“ uzavrel Peter Hámor.

Už ste čítali?