Odborník na malé plavidlá prezradil, aká bola zrejme skutočná príčina nehody v Budapešti

BRATISLAVA 14. júna – Nehody lodí v Benátkach či v Budapešti, ktoré sa udiali v posledných týždňoch, upozornili svet na množiace sa problémy lodnej dopravy vo veľkých mestách. Hosťom relácie KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom preto bol odborník na malé plavidlá Tomáš Čermák. Rozprával o tom, aké sú špecifiká tohto druhu transportu a čo mohlo spôsobiť tragickú udalosť v Maďarsku.

Ako Čermák vysvetľuje, treba si uvedomiť, že plavidlá sa pohybujú v kvapaline a nevytvára sa tak až taký veľký valivý odpor ako v prípade áut. „Treba brať do úvahy váhu plavidla a to, že ten odpor tam nie je skoro žiaden. Keď plavidlo dobrzďuje alebo sa blíži k nejakému predmetu, stále má nejakú zotrvačnosť,“ povedal expert.

V prípade rôznych nešťastných udalostí za ne obvykle môžu rôzne faktory. Podľa Čermáka si treba napríklad uvedomiť, ako ďaleko sú technológie, ktoré sa používajú, a že  technika často nahradí skúsenosti kapitána. Softvérová chyba tak často môže spôsobiť veľkú katastrofu. Problémom je obvykle aj vzdialenosť medzi loďami. Veľké plavidlá potrebujú svoj priestor a ako prízvukuje, minimálna bezpečná vzdialenosť je obvykle 10 až 15 metrov.

Odborník si tiež myslí, že zatiaľ čo za nehodu v Benátkach zrejme môže technická chyba, v Budapešti asi zaúradoval ľudský faktor. Pri nehode z 29. mája, pri ktorej švajčiarska loď Viking Sigyn pod vedením ukrajinského kapitána zmietla vyhliadkovú loď Hableány, zahynulo minimálne 21 ľudí. „Tam bolo viac vecí, ktoré boli podľa mňa opomenuté. Plávalo sa v zlom počasí za zlých podmienok,“ hovorí. Podľa neho bolo v prípade tejto nehody niekoľko zlyhaní na oboch stranách. 

Spomína napríklad výrazné spomalenie malého plavidla pred mostom. Kapitán veľkej lode tak podľa neho mal kvôli tomu sťaženú situáciu. Vzhľadom na to, aká je loď Viking Sigyn vysoká a kde sa nachádza kapitánsky mostík, zrejme nemal taký dobrý výhľad, hoci kapitáni majú k dispozícii aj radar. Závery ale vynášať nechce, keďže na to existuje oficiálne vyšetrovanie.  Problémom je podľa Čermáka ale najmä čoraz viac lodí na riekach. „Vždy je to na tom danom úrade, akým spôsobom dokáže regulovať počet plavidiel na vode,“ vysvetľuje.

Tomáš Čermák sa okrem iného môže pochváliť aj úspešnou športovou kariérou v motošporte na vode. Dvakrát sa stal majstrom sveta v kategórii F2 (roky 2003 a 2005) a trikrát vicemajstrom, vyhral 24-hodinové preteky v Rouen a vyskúšal si aj prestížnu F1H2O, ktorá je v podstate „Formula 1 na vode". 

Viac o lodiach či o tom, aké je to pretekať na vode, si môžete pozrieť v rozhovore.