Vraj ľudia nepomôžu, keď sú svedkami bitky? Je to inak, ľudia v skutočnosti pomáhajú, ukazuje štúdia
Pavol Hirka
Pavol Hirka

Vraj ľudia nepomôžu, keď sú svedkami bitky? Je to inak, ľudia v skutočnosti pomáhajú, ukazuje štúdia

Ľudia, ktorí sú svedkami agresívnych činov, zasiahnu častejšie, ako sa predpokladalo.

Ilustračné foto — Foto: Facebook/Polícia SR - Bratislavský kraj

BRATISLAVA 10. júna – V situácii, ktorá je nebezpečná, prípadne v nej ide o život, sa pokojne môže ocitnúť každý z nás. Dočkáme sa v takom momente pomoci? Ako ukázali udalosti posledných týždňov, nemusí to tak byť. Dôkazom je napríklad útok na manželský pár v bratislavskej MHD, ktorého svedkom bolo dvadsať ľudí, no žiaden z nich nepomohol.

Sociológovia v takýchto prípadoch spomínajú tzv. efekt prizerajúceho sa (Bystander effect), podľa ktorého človek, ktorý je svedkom násilnej udalosti, no zároveň je tam viacero ďalších ľudí, má tendenciu ignorovať ju a povedať si „Prečo by som mal zasiahnuť, ak to môžu urobiť iní".

Pomôžu v deviatich z desiatich prípadov

Ako však ukazuje najnovšia štúdia, na ktorej spolupracovali výskumníci z Dánska, Holandska a Spojeného kráľovstva, nie je to úplne tak. Tím sociológov, kriminológov a psychológov skúmal 500 policajných prípadov, aby zistil správanie okolostojacich pri rôznych násilných útokoch. Výskumníci v takýchto prípadoch zistili, že v troch zo štyroch incidentov pomohol aspoň jeden prizerajúci sa človek, ktorý napríklad zablokoval kontakt medzi účastníkmi udalosti alebo odtiahol páchateľa preč.

Ako vysvetľuje štúdia, čísla môžu byť ešte vyššie, keďže policajné prípady neobsahujú udalosti, ktorých eskalácii úspešne zabránil prizerajúci sa človek a preto neboli nahlásené. Preto sa výskumníci pozreli aj na videá z rôznych kamerových systémov, ktoré zachytili podobné násilné udalosti a nemuseli sa objaviť v policajných záznamoch. Zistili, že aspoň jeden prizerajúci sa človek (obvykle to však boli traja alebo štyria ľudia) pomohli v deviatich z desiatich prípadov

Väčšinou aj naozaj pomôžu

A aké sú motivácie toho, že ľudia pomôžu? To už je individuálne, často ide napríklad o mužskú pomoc žene. Výskumníci tvrdia, že silnejší muži majú väčšiu tendenciu pomôcť a faktorom je aj sociálna príbuznosť k páchateľovi činu a obeti. Výskumníci ďalej dokazujú, že ľudia väčšinou zasiahnu s cieľom upokojiť situáciu a vo väčšine prípadov aj reálne pomôžu.

Podľa štúdie sa človek, ktorý pomôže, dostal do problémov, respektíve bol nakoniec obeťou útoku aj on, iba v jednom z desiatich prípadov. Ak navyše obeť agresie nepoznáte, je oveľa menšia šanca, že si útočník vyšliapne aj na vás.

Už ste čítali?

Slovenka svojimi šperkami očarila Meghan Markle. Jej tvorba…

Jej šperky inšpirované Slovenskom sa tešia veľkej obľube aj v…

Ženy bojujúce s rakovinou: Prísť o prsia či vlasy nie je hanba.…

Brošne s motívom kozy vznikli z osobnej skúsenosti troch kamarátok.…

Pani Eva skrášľuje sama vo voľnom čase okolie svojej bytovky.…

Pestré farby, kamienky či kvietky. Takáto krása sa pred bytovkami nevidí…

Peter Nagy: Snažiť sa zapáčiť tínedžerom by bolo trápne. Robím…

Skladba Profesori Indigo mala v skutočnosti už sedem rokov, keď sa z nej zo dňa na deň stal…

Radana má sklerózu multiplex. Keď jej ju diagnostikovali, nevedela…

Ľudia neraz o tomto ochorení nechcú rozprávať. 

Logopedička: Mamička vie správnu reč dieťaťa ovplyvniť už tesne…

Detí, ktoré majú problémy s rečou či artikuláciou, je v…

Uznávaný český pedagóg: Mama je doma kráľovná, nie slúžka. Zariadiť…

Vysokoškolský pedagóg, spíker a lektor Marek Herman pre Dobré…

Sima Martausová: To, že môžem spievať a skladať piesne, vnímam…

Úsmevom pozitívne naladí nejedného človeka a charakterizuje…