Fantastické! Slovenský dokument po prvý raz získal medzinárodné ocenenie
Porota - v zložení producentka Ágnes Horváth-Szabó, režisér Csaba Bollók a novinár Petr Horký – udelila cenu Marekovi Kubošovi.
Bratislava 5. júna (TASR) - Slovenský film režiséra Mareka Kuboša Posledný autoportrét (2018) sa stal historicky prvým laureátom Ceny ELBE DOCK v kategórii stredoeurópskych dokumentov na 2. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov ELBE DOCK (28. 5. - 2. 6.) v českom Ústí nad Labem.
K tohtoročným novinkám podujatia patrili nové súťažné sekcie – Ceny Pavla Kouteckého a Ceny ELBE DOCK zamerané na dokumentárne debuty z Česka a zo strednej Európy. Na cenu za najlepší stredoeurópsky dokument bolo nominovaných osem filmov. Medzi nimi napríklad Záverečná (Švajčiarsko/Nemecko, 2018, r. Nicole Vögele), ktorá získala na MFF Locarno 2018 Zvláštnu cenu poroty – Filmári súčasností, či titul Narodená v Evine (Nemecko/Rakúsko, 2019), ktorý mal svetovú premiéru na tohoročnom Berlinale.
Porota - v zložení producentka Ágnes Horváth-Szabó, režisér Csaba Bollók a novinár Petr Horký – udelila cenu Marekovi Kubošovi za "predstavenie filmového tvorcu v kríze, ktorý odráža hlbší spoločný pocit v strednej Európe, ako sa viera v 'otvorenú spoločnosť' v posledných desaťročiach premenila na strach z odhalenia".
"Po Zvláštnom uznaní na 26. MFF Art Film Fest Košice, Cene primátora mesta Piešťany na 13. MFF Cinematik Piešťany a národnej filmovej cene Slnko v sieti v kategórii najlepší dokumentárny film je Cena ELBE DOCK už štvrtým ocenením pre Kubošov celovečerný debut," uviedol pre TASR filmový publicista Miro Ulman.
Marek Kuboš (1970), rodák z Trstenej, pôvodne študoval na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline, potom prešiel na VŠMU v Bratislave, kde sa v 90. rokoch stal súčasťou silnej generácie mladých slovenských dokumentaristov (Jaro Vojtek, Peter Kerekes, Robert Kirchhoff, Juraj Lehotský, Marko Škop). Profesionálnu dráhu naštartoval medzinárodne oceňovanými snímkami ako Cesta fotografa (1995), Žel. st. 2. tr. Kraľovany (1998), Hlas 98 (1999) a Taká malá propaganda (2001). Jeho snímky s rozmanitými témami sa venujú silným, ale aj zvláštnym jedincom a angažovaniu v slovenskej spoločnosti. Využíva najmä humor a nadhľad.
