Novinári menia slovník, už nebudú písať o klimatickej zmene, ale kríze
Ľudstvo musí urobiť zmenu, inak sa dobrovoľne ženie do záhuby.
BRATISLAVA 27. mája - Klimatická situácia sa vyostruje nie z roka na rok, ale z mesiaca na mesiac. Ľudia sú bezohľadní a prehliadajú skutočnosti, ktoré poukazujú na to, že čochvíľa bude naša planéta stratená. Istú zodpovednosť na tom majú aj novinári, ktorých články v tlači ľudia čítajú a utvárajú si vlastné názory. Tieto názory môžu byť ovplyvnené aj slovnou zásobou, ktorú v danom článku jeho autor použije. A práve na túto problematiku sa zameral britský mienkotvorný denník The Guardian.
Zmeny v novinárskom slovníku
„Nejestvujú klimatické zmeny, ide o klimatickú katastrofu,“ hlásajú Briti. Vo svojom článku píšu o zmenách, ktoré sa rozhodli urobiť. Oddnes sa budú vyhýbať názvom ako klimatické zmeny či globálne otepľovanie a nazvú ich ďaleko reálnejšími názvami, aby si ľudia uvedomili, aký dopad majú aj na nich samotných a ich životy. Globálne otepľovanie bude „premenované“ na globálne zahrievanie alebo prehrievanie (ang. global heating) a klimatické zmeny zasa na klimatickú krízu, núdzu alebo katastrofu. Dúfajú, že ostrejším slovníkom ľudí motivujú k tomu, aby sa o tému, ktorá postihuje každého z nás, začali zaujímať aktívnejšie.
Pridávajú sa aj lídri
Uvedomujú si, že jednotlivé výtlačky printových médií predáva ich titulná strana, málokoho zaujme obrázok, na ktorom sú vychudnuté ľadové medvede. Veď prečo by aj mal? Nijako sa ich to nedotýka. Aj napriek tomu novinári dúfajú, že zmenia ľuďom názor. „Chceme zaistiť, aby novinári boli vo vedeckej terminológii presnejší,“ uviedla šéfredaktorka Katharine Vinerová. „Slovné spojenie klimatické zmeny znie tak trochu pasívne, až príliš jemne na to, že ide o blížiacu sa pohromu pre ľudstvo, ako varujú vedci.“
Generálny sekretár OSN António Guterres hovoril o klimatickej kríze už v septembri minulého roka. „Čelíme existenčnej hrozbe.“ S jeho slovami súhlasí aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá použila rovnaký výraz.
Celý svet čaká, čo sa bude diať
Jednou z najväčších osobností, ktoré širokú verejnosť informujú o blížiacej sa hrozbe, je aj mladá švédska aktivistka Greta Thunbergová, ktorej život navyše strpčuje Aspergov syndróm. V minulom roku sa počas jedného piatku rozhodla neísť do školy, namiesto toho šla pred budovu švédskeho parlamentu známu ako Riksdag, kde sa posadila a iba v spoločnosti transparentu poukazovala na to, že „tí vo vláde“ sa nijako nezaujímajú o klímu.
