Dobré noviny
Ochrankyňa práv pacientov: Namiesto zaplatenia opatrovníčok sa hľadajú spôsoby, ako ich nahradiť menej kvalifikovanou silou
Marián Balázs
Marián Balázs

Ochrankyňa práv pacientov: Namiesto zaplatenia opatrovníčok sa hľadajú spôsoby, ako ich nahradiť menej kvalifikovanou silou

Pozvanie do našej relácie prijala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.

BRATISLAVA 6. mája - Situácia v slovenskom zdravotníctve je dlhodobo kritická. V dnešnej relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom sa budeme venovať najmä oblasti sociálnych služieb a dlhodobej starostlivosti. Budeme však hovoriť aj o právach pacientov a o tom, ako sa týchto práv domáhať. Dnes do nášho štúdia zavítala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, pani Mária Lévyová.

Aké problémy problémy aktuálne má slovenské zdravotníctvo?

„Príprave stratégie dlhodobej starostlivosti sa venujem už takmer dva roky, pretože realizujem projekt pre rozvoj občianskej spoločnosti. Jeho cieľom je nastavenie procesov tak, aby sa systém v budúcnosti menil,“ prezradila v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom Mária Lévyová. Medzitým sa však do úloh vlády dostalo schválenie zákona o dlhodobej starostlivosti. Tento zákon projekt „obehol“ a všetkých potešil - po takmer troch dekádach tu bude jestvovať samostatný zákon, ktorý ťažko chorým a starnúcej populácii Slovenska garantuje nárok na dlhodobú starostlivosť a zároveň definuje jej prijímateľov. „Keďže zákon napokon nebol schválený, oba rezorty sa dohodli, že nie je potrebné prijímať a schvaľovať samostatný zákon, ale že stačia iba čiastkové riešenia. Ministerstvo zdravotníctva teda pristúpilo k ďalším krokom, ktorými bolo posilnenie agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, navýšenie počtu lôžok a následnej starostlivosti,“ vysvetľuje Lévyová.

Ak nie je definovaná cieľová oblasť, teda zdravotný stav pacientov, ktorí majú mať dlhodobú starostlivosť, dokážeme iba sťažka posúdiť, akú potrebujú starostlivosť.Ak je niekto umiestnený v zariadení sociálnych služieb, podľa stupňa odkázanosti má nárok na príspevok vo výške päťsto eur (u tých najviac odkázaných). No čo sa týka poskytovania starostlivosti v domácom prostredí, tam ten nárok nie je. My poukazujeme a aj naďalej budeme poukazovať na to, aby ten jedinec, odkázaný na dlhodobú starostlivosť, mal ten príspevok adresný, teda aby šiel priamo za pacientom,“ hovorí Lévyová. Rovnako je tomu v Česku, kde sa príbuzní môžu rozhodnúť, akú formu starostlivosti si vyberú.

Ďalšou dilemou sú opatrovníčky, ktoré dlhodobo pracujú v susednom Rakúsku, kde sa starajú o chorých a starých. Mária Lévyová pre Dobré noviny uviedla: „Ide o veľký nepomer, čo sa týka financovania štátnych zariadení a súkromných zariadení. Dlhodobo je veľmi nejednotné a zariadenia sú diskriminované. Zaplatiť personál však musia rovnako. Stabilizácia opatrovateliek by skutočne bola jednoduchá, ak by opatrovateľky mali tú mzdu vo výške osemsto až tisíc eur v základe, toľko totiž zarábajú už aj v Rakúsku. Mnohé by sa vrátili domov a starali sa o ľudí v ich domácom prostredí, a to aj dvadsaťštyri hodín.“ Namiesto hľadania zdrojov na zaplatenie opatrovníčok sa hľadajú spôsoby, ako ich nahradiť nižšou kvalifikovanou silou.

Viac sa dozviete z priloženého videorozhovoru.

Už ste čítali?