Obec Veľký Grob láka známych Slovákov, oceňujú jeho polohu

Veľký Grob 4. mája (TASR) – Pokojná obec Veľký Grob má v poslednom období akúsi dostredivú silu. Tak nejako to aspoň pociťuje jej starosta Viliam Rigo. Veď za osem rokov sa rozrástla o dvesto ľudí na dnešných 1400, ktorí oceňujú pokoj vidieckeho bývania s dostupnosťou väčších miest.

Veľký Grob je hraničnou obcou Trnavského samosprávneho kraja, patrí do okresu Galanta, ale bližšie, okolo osem kilometrov to má k Sencu a zároveň leží zhruba v polovici cesty medzi hlavným mestom a Trnavou. "To ho robí príťažlivým a my sme radi, že si za svoj domov veľký Grob vybrali aj viacerí známi Slováci," povedal starosta pre TASR. "Pečiatku" trvalého pobytu má napríklad slobodný šermiarsky majster Peter Koza, hudobný skladateľ Peter Martinček, ktorý používa veľavravný pseudonym Peter van Grob, akademický maliar Juraj Dolán, herečka a dablérka Dagmar Bruckmayerová, bábkoherec Martin Žák či koncertná umelkyňa, speváčka Alžbeta Bukoveczka. V obci má pôsobisko aj známy a populárny rímskokatolícky kňaz Ján Sucháň.

"Nie sú iba tými, ktorí si u nás kúpili domy. Zapájajú sa do života obce," konštatoval Rigo. Martin Žák podľa jeho slov pomáha pri rôznych kultúrnych podujatiach, Juraj Dolán, ktorý si zaobstaral budovu starej školy a zriadil v nej ateliér, ju dobudoval s myšlienkou robiť sympóziá pre mladých výtvarníkov. Peter Koza, považovaný za zakladateľa historického šermu na Slovensku, autor kníh a spolupracovník divadelníkov a filmárov, aktuálne ponúkol obci seriál prednášok o histórii. Do Veľkého Grobu sa prisťahoval pred dvanástimi rokmi. "Dom, ktorý sme kúpili, mal veľkú stajňu a ja som mal v tom čase šesť koní. Teraz oceňujeme veľkú pivnicu, lebo sme sa pustili do výroby vína," povedal pre TASR. Pre obec urobil, ako dodal, už niekoľko projektov. "S prednáškami o histórii chodím po celom Slovensku, starostovi som ponúkol kompletnú zostavu, prvú už máme za sebou," doplnil s tým, že jeho záujmom bolo, aby sa ešte viac zblížil s obyvateľmi. Veľký Grob dovtedy nepoznal, hoci jeho originálnu výšivku ako bývalý pracovník Ústredia ľudovej výroby (ÚĽUV) - áno. "Môj dom ma prijal po roku, ako sme sa nasťahovali. V noci, keď som potreboval ísť na dvor po drevo, ma v tme niečo pohladilo po líci. Bolo to krídlo sovy, ktorá si potom sadla na strom. Pochopil som, že to bol duch domova," povedal Koza.

Veľký Grob bol rodnou obcou aj dnes už zosnulej ľudovej umelkyne Kataríny Brinzovej. Dom, v ktorom bývala, stojí takmer v centre obce a hoci je kultúrnou pamiatkou, volá po nutnej oprave. Obec má záujem zriadiť v ňom aspoň jej pamätnú izbu, ale bude to závisieť od jeho vlastníka. "Sme v rokovaní," povedal starosta. Katarína Brinzová (1877 - 1976) vytvárala výšivky a maľby predovšetkým pre tradičné prostredie, jej motívy viackrát použil architekt Dušan Jurkovič v interiéroch, ktoré navrhoval. Vymaľovala napríklad foyer brnianskej Vesny, oblúky kuchyne pre výstavu v Paríži a najmonumentálnejšie dielo vytvorila pre expozíciu Slovenského národného múzea v Martine v roku 1938, kde vymaľovala kópiu čatajského domu, vyzdobila tiež prvú predajňu a výstavnú sieň ÚĽUV na Michalskej ulici v Bratislave a ďalšie. Okrem nástennej maľby sa venovala aj zložitej výšivke zlatom a plochej výšivke na hrubom plátne, ktorá bola typická pre staršie obdobie vývinu výšivky vo Veľkom Grobe a v Čataji.

Obec robia ľudia, ktorí v nej žijú

Kalendár kultúrnych a spoločenských akcií vo Veľkom Grobe je na tento rok plný. Obec ho zverejňuje na svojej webovej stránke ako pozvánku pre obyvateľov a pri každej akcii je pripísaný aj organizátor. Striedajú sa tam B-team, vinári, hasiči, poľovníci, Slovenský Červený kríž, Búda Team a Human Motors a obecný úrad.

"Máme tu veľa šikovných a ochotných ľudí," povedal starosta tejto obce s 1400 obyvateľmi v okrese Galanta Viliam Rigo. K agilným patrí občianske združenie Búda Team. Vymysleli teraz aktuálne Cestu rozprávkovým lesom, ktorá sa konala 1. mája a otvorili pri tom nový turisticko-náučný chodník okolo jedného zo dvoch rašelinísk, ktoré sa pri obci nachádzajú a poskytujú aj možnosť rybolovu. Na konte majú už šesť ročníkov splavu odvodňovacieho kanála, zvaného Zichyho potok, pretekajúceho extravilánom obce. "Ale najmä sa pustili do znovuoživenia miesta Pod vŕbami pri rašelinisku, ktoré býva cieľom prechádzok. V poslednom čase pustlo, im sa podarilo získať finančnú podporu a inštalujú tam posedenie, aby sa mohla vrátiť atmosféra, ktorá tam kedysi vládla, bývalo tam ohnisko, hrávala hudba," povedal starosta. Otvorenie je naplánované na koniec júna. Za aktivitu tohto združenia treba podľa neho poďakovať hlavne Mariánovi Kádarovi, Štefanovi Angelimu, Milkovi Andorovi, Roderikovi Sedlákovi, Jozefovi Švecovi, Dominikovi Peštovi a ďalším.

Významne sa do akcií do Veľkom Grobe zapájajú príslušníci Dobrovoľného hasičského zboru. Jeho činnosť podľa slov tajomníka Rudolfa Ženiša obnovili po odmlke v roku 2016, no odvtedy sa im podarilo už participovať na viacerých vydarených akciách v obci. Ale hlavne dbali na to, aby dobudovali prístrojové zariadenie a vynovili zbrojnicu. "Získali sme prostriedky, za ktoré sme opravili strechu. Objekt sa priebežne využíval ako holičstvo, aj na iné prevádzky. Predchodcovia, ktorí skončili začiatkom 90. rokoch, nám veru nič nezanechali," konštatoval pre TASR. História zboru pritom siaha ešte pred prvú republiku, ale nanovo museli zháňať nielen uniformy, ale najmä hadice, prúdnice, striekačky, aby boli akcieschopní a mohli súťažiť aj v hasičskom športe. Ministerstvo vnútra prispelo protipovodňovým vozíkom. Zbrojnica z roku 1968 však potrebuje aj nové okná, kúrenie, tak čakajú na vhodnú výzvu, aby sa mohli zase prihlásiť. "V súčasnosti máme 35 členov, z toho je osem žien, všetci vo vekovom rozpätí od 16 do 68 rokov. K tomu aj pätnásť detí do 12 rokov, z ktorých sa raz, veríme, stanú plnohodnotní dobrovoľní hasiči," uviedol Ženiš. Hasičov možno vidieť napríklad pri akcii Na kolesách po Grobe, kde sa vyšantili asi všetky grobské deti, pri organizovaní folklórneho podujatia Jedlá starých materí či pri lampiónovom sprievode a pri ďalších. "Zapájame sa, aby ľudia videli, že to myslíme vážne," dodal Ženiš.

Vinári a poľovníci zase pripravujú akcie, späté s ich činnosťou. V marci bola ochutnávka vín, v júli bude juniáles na poľovníckej chate, v októbri jedlá starých materí a v decembri poľovnícky ples. B-team bývalých futbalistov kontruje stavaním mája a Hodkovým futbalovým turnajom. Pod gesciou obce sa v tomto roku koná oslava Dňa matiek, Deň Zeme, Medzinárodného dňa detí, vianočné trhy či obecné dni.

Iným druhom aktivity v prospech obce a jej obyvateľov je práca historičky Ivany Červenkovej. Už pre deviatimi rokmi pripravila podklady na vydanie monografie Veľkého Grobu. Tá však svetlo sveta doteraz neuzrela. Samospráve sa nepodarilo získať na jej vydanie peniaze. „Tak sme pripravili aspoň akciu v kultúrnom dome, kde sme premietali historické fotografie, ktoré sa podarilo z archívov i z domácností pre knihu pozbierať. Malo to veľký úspech, bolo nabité,“ dodal Rigo.

Potrebuje obnoviť objekty, ktoré postavili v brigádnickej akcii Z

K najnovším prírastkom vo Veľkom Grobe, ktorých úlohou je skvalitniť život obyvateľov, je novovybudovaná predajňa potravín. Otvorili ju iba prednedávnom. Úplne najčerstvejším je nové detské ihrisko, ktoré vyrástlo pri kultúrnom dome a kolaudovať ho budú 8. mája. Len prednedávnom okrem toho pribudol kamerový systém a urobila sa jedna časť kanalizačného systému. Obec na všetko toto získala prostriedky z grantovej schémy. Bola pripravená a čakala na vyhlásenie výziev.

Starosta Viliam Rigo povedal, že v posledných rokoch zabezpečil prípravu jedenástich projektov, z nich časť sa už podarilo realizovať. "Naša obec potrebuje vynoviť infraštruktúru, ktorá vznikla v 70. rokoch prevažne v brigádnickej akcii Z. Postupne sa do toho púšťame," povedal Rigo, ktorý sedí na starostovskej stoličke už tretie volebné obdobie. Treba vymeniť okná na kultúrnom dome, lebo sú úplne nevhodné, hoci má len dvadsať rokov, zatepliť obecný úrad. "Už štvrtýkrát ideme žiadať o peniaze na zateplenie materskej školy, byrokracia je veľká a ja nie som príliš silný v lobovaní," priznal starosta. Za vlastné peniaze však tam museli medzitým urobiť nové kúrenie, lebo situácia si to vyžiadala. Opravili tiež strechu na požiarnej zbrojnici a časom bude vynovená celá, urobili chodník na cintorín a obnovili dom smútku. Schyľuje sa k inštalácii nového dopravného značenia a pripravuje sa projekt vodozádržných opatrení. Starosta má v hlave ďalšie plány, ale vie, že potrebujú čas i prostriedky. A niekedy i porozumenie úradov či spoluobčanov. "Nepochodili sme napríklad s návrhom na osadenie lavičiek pre zónu oddychu pri pamätníku padlým v 1. svetovej vojne," povedal starosta. Naprázdno vyšli aj s úmyslom osadiť autobusovú zastávku v krajnej časti Veľkého Grobu.

Okrem toho 1400 obyvateľom obce slúži zdravotné stredisko, základná škola pre prvý stupeň. "Starší žiaci chodia buď do susedných Pustých Úľan, alebo do Senca," povedal starosta. Do budovy školy obec investovať nevie. "Maximálne do nejakej časti. Lebo polovicu objektu vlastní rímskokatolícka cirkev, druhú my a stojí na cirkevnom pozemku. Takže o grantové prostriedky žiadať nemôžeme,“ konštatoval Rigo. Infraštruktúra je podľa neho pre obyvateľov obce dostačujúca, obchodnú sieť Veľkogrobčania využívajú v obchodných centrách Galanty či Senca. Rozširovať ju obec nateraz neplánuje, nakoľko nie je v pláne ani výstavba nových domov. Súkromný investor pred časom postavil 45 domov a v blízkom čase sa bude kolaudovať 18 nových bytov v bytovom dome. "Pôvodne ho chcela stavať obec, ale podmienky Štátneho fondu rozvoja bývania zo 44 žiadateľov splnili iba deviati, tak by sme peniaze na realizáciu nedostali. Rozhodli sme teda prepustiť projekt súkromnému investorovi," uviedol starosta.

Nová výstavba však neplní funkciu dôležitých dominánt obce. Tými sú dva kostoly – rímskokatolícky z roku 1771 a evanjelický z roku 1778. Z druhej polovice 17. storočia pochádza neskororenesančný kaštieľ, ktorý slúži ako súkromný dom. Z času, keď sa vo Veľkom Grobe koncom 16. storočia usadili chorvátski a nemeckí osadníci a napomohli jeho rastu, sa v obci nezachovalo nič. Ani z roku 1257, z ktorého pochádza prvá písomná zmienka. Hoci archeologické výskumy dokázali osídlenie územia už v neolite, v 2. a 3. storočí tam bola keltská osada.

Dominantou sa stala aj najmladšia 'pamiatka' obce. Od novembra minulého roku stojí na hlavnej ulici pamätník padlým v 1. svetovej vojne, ktorý odhalili k 100. výročiu jej ukončenia. Obyvateľom obce chýbal, zvečnili na ňom mená 41 mužov, ktorí položili svoje životy vo vojnovom konflikte. Pri výstavbe sa obec rozhodla pre historizujúci vzhľad. "Idea pomníka je však stará už deväťdesiat rokov. V roku 1928 sa naši predkovia chystali takto pripomínať si padlých. Snaha troskotala na neschopnosti dohodnúť sa, kde bude pamätník stáť. Či pred evanjelickým alebo katolíckym kostolom. Záujem bol na oboch stranách," uviedol koordinátor projektu postavenia pamätníka Rudolf Ženiš.